Kde zostáva zodpovednosť? Formaldehyd a katastrofa v zdravotníctve
Incident, ktorý roztrhol ducha dôvery verejnosti v zdravotnícky systém, sa stal v Nemocnici sv. Michala. Potvrdzovanie skutočnosti, že pacienti pri kolonoskopii dostali nebezpečný formaldehyd, je len vrcholom tohto hrozivého prípadu. Riaditeľ nemocnice, Ladislav Kužela, sa snaží za každú cenu ospravedlniť svoju inštitúciu, hoci jasne poukazuje na to, že škody spôsobené touto toxickou látkou sú reálne a vážne.
Priznanie, ktoré nič nevysvetľuje
Kužela, ktorý sa na tlačovej konferencii snažil o pokojný prejav, sa tiež vyhýba akémukoľvek priznaniu vlastnej viny. Hovorí, že nemocnica „nepochybila“, zatiaľ čo za sebou zanecháva sedem postihnutých pacientov, z ktorých piatich museli hospitalizovať. Aká absurdita – zraneniam sa dá predísť, ale zaberá len kúsok zodpovednosti k tomu, aby sa našli skutočné vinníci.
Nie je vina, len opatrnosť
Celá situácia vyžaduje naliehavé otázky o kvalite a bezpečnosti lekárskej starostlivosti. Očividne, aj keď Kužela hovorí o celej situácii s prekvapujúcou sebadôverou, je jasné, že na zariadení, ktoré zdravotníctvo zastupuje, existujú obrovské nedostatky. Klásť otázky po subštandarde leží plne na pleciach vedenia nemocnice, ale reakcia je len zmena postupov, nie reálna zodpovednosť.
Veďte zmeny, ale kto takej zhode verí?
Posúvanie zodpovednosti len vyvoláva podozrenie o reálne kvalitných praktikách. Láskyplná starostlivosť o pacientov sa stala bankomatom a to bez akéhokoľvek riadenia. Uvedomenie si takýchto situácií by malo vyvolať hromadný krok občanov voči zlepšeniu podmienok na všetkých úrovniach. Podarí sa to v súčasnom chaose?
Morálna dilema alebo len hrečka s číslami?
Čaro a zlo spoločnosti ako takej je v tom, že občania musia rozhodovať, akým krokom poskytnú dôveru tým, ktorí svojou mocou a rozhodnutiami formujú ich zdravie. Prečo by mali akceptovať systém, ktorý je ochotný obetovať svoje vlastné, aby sa vyhol reálnym následkom? To, čo sa stalo, je viac než len incident; je to ukážka zákernosti bez rozhodnosti a nepružnosti dana úradu, ktorá by mala chrániť.
Odkazy do budúcnosti
Pacienti – skrze zamyslenie nad vlastnými skúsenosťami – si zaslúžia právo na dôstojné zaobchádzanie. Zdravotníctvo, ktoré kedysi symbolizovalo dôveru a pohodu, sa zdá byť skôr zrazené nezvládnutosťou a nedbanlivosťou. Kužela a jeho vedenie potrebujú prehodnotiť svoje postoje, pretože akákoľvek poznámka zaobchádzajúca s ich predpokladanou nevinnosťou je neprijateľná – a história si pamätá vdovy, nielen pre memento.”
