Vnútorný nepokoj a porovnávanie sa
Stále sa vo svojom vnútornom svete prehrabáva v chorobnom porovnávaní, nielen s priateľmi, ale s celým spektrom úspešných jedincov. Každý nový krok okolo neho, od rozbehnutého podnikania po exotické dovolenky, mu pripomína jeho vlastný pocit stagnácie. Je to pasca, z ktorej sa mu nedarí uniknúť, a vnútorné hlasy ho neustále uisťujú, že by mohol, mal a mal na viac. Otázka o hodnotení vlastného úspechu sa stáva obsesívnou. Je to hrôza pred zlyhaním, pred výsmechom a pred možným odhalením nevydarenosti, ktoré ho odsúva od ochoty riskovať.
Odkiaľ pramení sebapocit?
Rýchla analýza rodinnej dynamiky, z ktorej pochádza, naznačuje, že úspech bol doma skôr prekliatím než oslavou. Rodičia nikdy nepoznali, čo to znamená trebárs len tak sa pobaviť nad vlastným úspechom. Avšak v dospelosti má predsa chuť hľadať iné cesty, nie vyťahovať traumy z detstva.
Pohľad na porovnávanie a odvaha
Ríšo, dvadsať rokov po ukončení školy, sa vo svojej hlave neustále vracia k otázkam: Ako teda prežiť bez neustáleho porovnávania? Môže prekonať strach z neúspechu, ktorý mu bráni v akýchkoľvek nových krokoch? Môže si vôbec vybudovať zdravé sebavedomie, ak nikdy neuznával vlastné úspechy? Dnes sa dostáva do bodu, kedy opäť a znova musí čeliť tejto skutočnosti.
Zdroj: dennikn.sk/4881864/neustale-sa-s-niekym-porovnavam-a-potom-mam-pocit-ze-nie-som-dost-ako-to-zmenit/
