Babiš a jeho extrémistickí partneri si rozdelili posty. Ako veľmi sa budú podobať na Fica?
Andrej Babiš a jeho hnutie ANO dosiahli dohodu s extrémistickými stranami Motoristé sobě a SPD, pričom táto koaličná zmluva získala širokú pozornosť médií. Vznik koalície je poznačený škandálom najvýraznejšej postavy Motoristov, Filipa Turka, ktorý sa v minulosti nevyhýbal rasistickým, sexistickým a homofóbnym vyjadreniam na sociálnych sieťach. Napriek tomu Turko vyjadruje odhodlanie stať sa ministrom zahraničných vecí.
Podľa koaličnej dohody má hnutie ANO získať deväť vládnych postov, vrátane postu premiéra, kým Motoristi budú mať štyri a SPD tri ministerstvá. Konkrétny zoznam osôb, ktorí zastanú jednotlivé posty, by mal Babiš predložiť prezidentovi na konci mesiaca, pričom bezpodmienečne trvá na tom, že dohoda bola dosiahnutá.
Ako si rozdelili posty?
Rozdelenie postov v novej koalícii vyzerá nasledovne:
- ANO: premiér, minister financií, minister priemyslu, minister zdravotníctva, minister práce, minister školstva, minister vnútra, minister pre miestny rozvoj, minister spravodlivosti.
- Motoristé sobě: minister zahraničia, minister kultúry, minister životného prostredia, minister športu, minister prevencie a zdravia.
- SPD: ministerstvo obrany, ministerstvo poľnohospodárstva, ministerstvo dopravy.
Očakávania ohľadom vládnej účasti SPD, ktorá pred voľbami požadovala referendum o vystúpení z EÚ, sa rozplynuli a nie je už vo verejných diskusiách. Jej líder Tomio Okamura sa má stať predsedom českej snemovne, pričom jeho nominácia vyvoláva otázky vzhľadom na jeho predchádzajúce vyjadrenia proti EÚ a NATO, ako aj popieranie holokaustu.
Koalícia a jej dôsledky
Analytici poukazujú, že táto koalícia posúva českú vládu napravo a znemožní tak silnejšie západné postoje voči Ukrajine. Babiš po voľbách potvrdil, že jeho agenda bude orientovaná na ekonomické záujmy a paralelne vláda vyžaduje dodržiavanie rozpočtových pravidiel.
Celkové rozloženie síl v novom vládnom kabinete a zapojenie extrémistických strán znova vyvoláva obavy o smerovanie českej politiky a jej vplyv na zahraničnú politiku krajiny. Zostať vo vzťahu k EÚ a NATO sa zdá byť otáznym, a to najmä s ohľadom na scenáre, ktoré predpokladajú, že Česká republika by sa mohla posunúť od tradične proeurópskej politiky.
