Desať najškodlivejších krokov Tomáša Tarabu pre slovenskú prírodu
Na pozadí turbulentných zmien v slovenskej politike sa environmentálny sektor ocitol v nebezpečnej chvostovke. Vicepremiér a minister životného prostredia Tomáš Taraba, nominovaný Slovenskou národnou stranou, sa vo funkcii snaží prehlbovať oslabovanie existujúcich ekologických regulácií. Po jeho nástupe sa stali činy, ktoré sa mu podarilo zrealizovať, predmetom ostrých kritík zo strany odborníkov a ochrancov prírody.
Na začiatku sa Taraba prezentoval ako zástanca vyváženosti medzi ochranou životného prostredia a rozvojom regiónov. Avšak, realita sa rýchlo ukázala pravdepodobne kontraproduktívnou, keďže jeho politika skončila v posúvaní hraníc prijateľných ekologických štandardov. Podľa odborníkov jeho prax môže zohrať zásadnú úlohu v degradácii životného prostredia na Slovensku a tým aj zdravia občanov.
1. Masové prepúšťanie odborníkov
Jedným z najzávažnejších krokov ministerstva za jeho vedenia bolo masové prepúšťanie odborníkov z organizácií zaoberajúcich sa ochranou prírody. Vymenoval riaditeľov správy národných parkov a iných environmentálnych inštitúcií bez ohľadu na odborné znalosti a skúsenosti. V dôsledku týchto zmien došlo k nepríjemnému prepúšťaniu zamestnancov, pričom kľúčoví odborníci ako zoológovia a botanici čelili problémom so zamestnaním.
Prepúšťanie prebiehalo v období konca roku 2024 a začiatku 2025, pričom poslednými pokynmi od ministerstva bolo opäť zníženie stavu zamestnancov. Kritici varujú, že tieto opatrenia môžu mať katastrofálne následky pre biodiverzitu a ochranu prírody na Slovensku.
2. Politika bez odborných zručností
Ďalšou nepríjemnosťou je, že mnohí z nových vedúcich pracovníkov v environmentálnych organizáciách nemajú potrebnú kvalifikáciu. Napríklad riaditeľ Tatranského národného parku, ktorý nedávno prevzal jeho vedenie, bol odsúdený za pytliactvo. Hušie je, že odborné postoje výrazne chýbajú vo vedení týchto dôležitých inštitúcií, čo negatívne vplýva na ochranu vzácnych ekosystémov.
3. Negatívne dôsledky na legislatívu
Na legislatívnej úrovni Taraba dosiahol viacero noviel zákonov, ktoré podľa mnohých expertov iba oslabili existujúce normy na ochranu životného prostredia. Zatiaľ čo sa ministerstvo snaží vykonať reformy, mnohé z jeho krokov vedú k ešte vyššiemu riziku pravdepodobných pokút od EÚ a prehraným súdnym sporom.
4. Ekológie versus hospodárske záujmy
Tarabova vláda navyše nezáujem zohľadniť hlasy aktivistov a vedcov, ktorí varujú pred nástupom problémov v súvislosti s depopuláciou biotopov na Slovensku. Jeho zameranie na hospodárske záujmy v súvislosti s narastajúcou ťažbou a urbanizáciou má priamy dopad na ekológiu krajiny, pričom ekologické otázky sú ustupované do úzadia.
5. Zanedbávanie ochrany ohrozených druhov
Bez ohľadu na kritiku sa Taraba nedokázal v dôležitých oblastiach ako je záchrana ohrozených druhov plne angažovať. Napriek varovaniam je súčasné vedenie vystavené nedostatku jasného plánu na ochranu bežne sa vyskytujúcich a ohrozených druhov, prehráva boj za zachovanie biodiverzity a prirodzených habitatov.
6. Nepodporovanie vecných návrhov
Pri riešení významných problematík, ktoré by mohli kladne ovplyvniť budúcu ochranu prírody, Taraba a jeho okruh skôr zastavili návrhy, ktoré by zlepšili legislatívne zázemie. Jeho úrad nedokázal efektívne reagovať na iniciatívy zo strany odborníkov, opäť prehlbujúc nedôveru v politické rozhodovanie v tejto oblasti.
7. Chybne nastavené priority
V situácii, kedy by sa Slovensko malo mobilizovať na obranu svojho životného prostredia, sa prioritou stalo sústredenie na kontroverzné regulácie, čo nielenže nesporne škodí životnému prostrediu, ale zároveň narúša vzťah medzi obyvateľmi a prírodou.
8. Nízka účinnosť mediácie
Pokiaľ ide o startupy a iniciatívy na ochranu prírody, Tarabova politika zhodila niekoľko projektov podporujúcich prechod na udržateľné formy podnikania. Zatiaľ čo si za svojho ministra robí reklamu na rozvoj regiónov, dopady jeho krokov sa ukázali byť kontraproduktívne. Spúšta sa proces pomalého zániku tých iniciatív, ktoré sa snažili zapojiť ochranu prírody do rozvojových projektov.
9. Rozdiely v prístupe k rôznym regiónom
Regionálne nerovnosti sa prehlbujú, a to najmä v súvislosti s rozvojom projektov bez riadneho zohľadnenia lokálnych ekosystémov a komunitných záujmov. Tarabova nedostatočná snaha o vybalansovanie potvrdzuje obavy o nerovnaký prístup k problémom životného prostredia v rôznych častiach Slovenska, čo pravdepodobne povedie k nespravodlivosti a zneužívaniu prírodných zdrojov.
10. Ignorácia ako stratégia
V súlade s celej politikou ministrovho úradu je jasné, že ignorancia voči odporúčaniam odborníkov a vedcov sa stala novou normou. Mnohokrát boli predstavy o ochrane prírody prehltnuté hospodárskymi záujmami, čo len nasvedčuje tomu, že prioritou sú skôr momentálne politické výhody a nie reálny rozvoj a ochrana našich prírodných pokladov.
Na záver
Na zábere zraniteľnej slovenskej prírody a odvahu čeliť trvajúcim hrozbám sa zdá, že Tarabove opatrenia ponúkajú len krátke pozitívne náznaky na nový vzorec prístupu, no mnohými zostávajú vnímané ako krok späť. Slovensko sa snaží o udržateľnosť a ochranu našich prírodných bohatstiev, no zdá sa, že cesta dopredu je zahalená temnotou nezodpovedných politických rozhodnutí.
