Životy žien na ulici a násilie, ktoré prežívajú
Každý utorok a štvrtok, pod slnečníkom pod bratislavským Mostom Lanfranconi, sa odohráva dráma, ktorá ostáva väčšinou v tieni spoločnosti. Lekárka Michaela Kostičová spoločne s ďalšími zdravotníkmi dobrovoľne ošetrujú bezdomovcov, pričom mnohí z nich sú ženy, ktoré zažili neznesiteľné násilie. Podľa Kostičovej, približne 80 percent žien bez domova zažíva fyzické či psychické násilie vo svojom každodennom živote. Je to desivý a alarmujúci fakt, ktorý svedčí o realite, ktorú si mnohí odmietajú priznať.
Na ošetrení Kostičová opisuje prípady, ktoré si zaslúžia okamžitú pozornosť. Rany na dolných končatinách, zhoršené hygienické podmienky a nevhodné oblečenie sú bežné. Títo ľudia, najmä ženy, sa snažia prežiť v extrémnych podmienkach, s minimalizovanými dennými potrebami. Kostičová spomína na jednu z pacientok, ktorá je tehotná a zažíva nielen hlad, ale aj strach z násilia. Srdcervúce príbehy týchto žien sú prehliadané, zatiaľ čo ich existencia je vo všeobecnosti ignorovaná.
Kostičová je prednostkou Ústavu sociálneho lekárstva a lekárskej etiky Lekárskej fakulty UK v Bratislave a nedávno bola finalistkou ocenenia Eset Science Award v kategórii Výnimočná osobnosť vysokoškolského vzdelávania. Pracovala na projekte Mobilnej ambulancie EQUITA, ktorá zabezpečuje nielen zdravotnú starostlivosť, ale aj obhajobu práv týchto zraniteľných osôb. Medzi nimi sú ženy, ktoré čelili nielen psychickému, ale aj fyzickému násiliu, pričom sa v mnohých prípadoch jedná o blízku osobu.
Na otázku o zdravotnej starostlivosti, Kostičová spomína konkrétny prípad muža, ktorému diagnostikovali rakovinu iba neskoro, pretože bol dlžníkom na zdravotnom poistení. Takýchto prípadov je viac, a nový zákon, ktorý nadobudne účinnosť v januári 2025, sľubuje, že dlžníci budú mať prístup k plnej všeobecnej zdravotnej starostlivosti. Je to pozitívny krok, avšak ostáva množstvo otázok o tom, ako sa táto zmena naozaj premietne do praxe.
„Preto je dôležité, aby sa zdravotná starostlivosť stala dostupnou aj pre tých, ktorí si to doteraz nemohli dovoliť. Prístup k základnej zdravotnej starostlivosti by nemal závisieť od sociálneho statusu,“ zdôrazňuje Kostičová. O týchto témach je potrebné hovoriť otvorene a bez strachu, pretože násilie voči ženám nie je problém, ktorý sa dá ignorovať. Naopak, je to realita, ktorá si žiada naše bezprostredné a sústredené úsilie.
Ako môže zdravotná starostlivosť vyzerať pre zraniteľné skupiny obyvateľstva? To sú otázky, ktoré musia byť adresované nielen odborníkmi, ale aj spoločnosťou ako celkom. Bez zodpovedného prístupu a legislatívnych zmien môžu mnohí ostávať na okraji záujmu, zatiaľ čo ich utrpenie bude naďalej pretrvávať. Kostičová a jej tím sú totiž len malým zlomkom toho, čo by malo byť vykonané na zlepšenie ich životných podmienok.
