Fico uráža náš intelekt: Rok 1989 zmenil všetko, hovorí autor knihy o páde sovietskeho impéria
Mirek Tóda, britský novinár a spisovateľ, vo svojej knihe „1989. Pád sovietskeho impéria“ odhaľuje prekvapivý rýchly kolaps sovietskeho režimu, ktorý zasiahol nielen krajiny Varšavskej zmluvy, ale aj služby ako CIA a MI5, ktoré boli touto udalosťou doslova zaskočené. Pre Sebestyena, ktorý sám zažil útrapy utečenca po krvavom potlačení maďarského povstania, boli tieto revolučné obdobia plné skutočnej intenzity a osobnej výpovede.
„Sme-li len obyčajní roboti, ktorí sa podriadia príkazom Veľkého brata a nebudú sa brániť, už sme prehrali,“ varuje Sebestyen a podčiarkuje dôležitosť duchovného vzbury, ktorú rok 1989 symbolizuje. Rozhovor s ním sa dotkol nielen jeho kritiky voči politickým osobnostiam ako je Robert Fico, ale aj závažných otázok o nezabúdaní na historické lekcie, ktoré by nás mali spravovať v dnešnej dobe.
„Fico uráža náš intelekt každou svojou konšpiračnou teóriou, pričom sledovanie jeho rétoriky je priamo úmerné nebezpečenstvu, ktoré predstavuje zabúdanie na našu minulosť,“ hovorí Sebestyen a zapája sa do diskusie o súčasných politikách, ktoré sa s dezinformáciami len hrajú. To, čo sa deje v Maďarsku, kde Viktor Orbán zaviedol rétoriku, ktorá sa podobá na posledné dni gulášového komunizmu, je nabádaním k hlbokému zamyslenu nad našou vlastnou demokraciou.
Fico tiež čelí otázkam súvisiacim s obrovským dlhom, ktorý sa stal jedným z hlavných faktorov pádu komunizmu. Rovnako dôležité je aj to, aké banálne tajomstvá skrývajú veľkí vodcovia, akými sú Vladimir Putin, ktorí sa uchyľujú k manipuláciám s mocou v snahe získať nadvládu.
Opýtaný na svoje spomienky z roku 1956, kedy bol iba dve a pol roka starý a musel s rodinou ujsť, Sebestyen prízvukuje, že jeho vedomosti o tej dobe prichádzajú prevažne prostredníctvom rozprávania rodičov a starších súrodencov. Zrejme teda deformovaný pohľad na skutočnosť, ale predsa len formujúci zmysel pre to, čo obnáša boj za slobodu.
„Nebol som ten, kto vyhodil ruský tank do vzduchu, ale môžem si predstaviť enormný tlak, ktorý museli prežívať tí, čo bojovali za spravodlivosť a slobodu,“ uzatvára Sebestyen svoje úvahy nad históriou a súčasnosťou.
Úvaha o slabej povahe suverenity a absolútnej dôležitosti pamäte je pre nás, ako národ, veľmi aktuálna. Robotníci, ktorí len slepo nasledujú pokyny moci, zostanú vždy na okraji, zatiaľ čo tí, ktorí sa neboja postaviť voči nespravodlivosti, sa stávajú skutočnými hrdinami. Každý prežiť, aj s upozornením na našu minulosť.
