Osobné príbehy a mediálne zlyhania v diskurze o násilí na ženách
Násilie v rodinách nedáva spávať mnohým, no málokto otvorene vyjadruje svoj postoj k tejto problematike. Ria Gehrerová, redaktorka a autorka knihy „Bola to láska”, odhaľuje realitu, ktorú mnohí ignorujú. Jej dielo predstavuje osobný pohľad dieťaťa, ktoré si pamätá domáce násilie prostredníctvom vulgárnych nadávok a úderov, ktoré sa premietajú do jeho psychológie. V rozhovore pre Denník N Gehrerová hovorí o svojich motiváciách a skúsenostiach, ktoré ju viedli k týmto dôležitým témam.
Gehrerová sa cez svoje písanie snaží osvetliť nielen vlastných, ale aj zahraničných žen, ktoré prežívajú podobné traumy. Kniha obsahuje referencie na štatistiky o násilí na ženách vo svojej domovskej krajine, a kladie otázky o kvalitách mediálneho informovania o vraždách žien. Poukazuje na to, že slovenské médiá často podávajú informácie neúplne a zmanipulovane, čo následne ovplyvňuje verejnú mienku.
Priamo v talóne jej načrtnutých postrehov sú aj osobné príbehy žien, ktoré prežili násilie. Hovorí o tom, že ich nie je možné redukovať len na štatistiku, ale je potrebné ich zarátať do širšieho kontextu kultúry a spoločnosti. Rozoberá aj to, aké zdravotné a psychologické dôsledky za sebou násilie zanecháva a ako je dôležité, aby sa obete nebáli vyhľadať pomoc.
Kroky k zmene a pomoc pre obete násilia
Gehrerová vo svojej knihe poskytuje praktické rady ženám uviaznutým vo vzťahoch s násilníkmi, apelujúc, že udržiavanie ticha týmto ženám nepomôže. Vo videopodcaste O čom ženy (ne)hovoria zdôrazňuje, ako reagovať, keď sme svedkami násilia na ženách, a hovorí o morálnej zodpovednosti spoločnosti pomáhať obetiam. Tento otázok a ďalšie ich kontextualizácia sa stáva naliehavou súčasťou diskusie, ktorú Gehrerová s neskrývanou vášnivosťou vedie.
Situácie, keď sa na ulici svedkami násilia, sú pre mnohých len podružné zážitky, no pre Gehrerovú sa stávajú výzvou na akciu a reflexiu. Zaznamenala množstvo prípadov, v ktorých sa s touto realitou stretla, predtým ako začala písať. Tieto osobné zážitky posilnili jej presvedčenie o potrebnosti verejného diskurzu i akcií.
Očakávanie a výzvy v spoločnosti
Gehrerová otvorene polemizuje aj o zlyhaniach spoločnosti, keď prehliada závažnosť problémov s domácim násilím. Zatkli sme sa v pasivite a mnohí sa obávajú zasahovať, aj keď vidia znepokojujúce situácie na verejnosti. Čo potrebujeme, je pragmatický prístup k tejto téme – konečne začať reagovať. Gehrerová zdôrazňuje, že priame oslovovanie týchto otázok a ponúkanie konkrétnych riešení pre obete násilia je kľúčové pre kultúrnu zmenu.
V knihe sa nachádzajú aj štatistiky a dáta, ktoré ilustrujú reálne dopady násilia. Kombinácia osobných, emocionálnych a analytických aspektov v jej diele nevyhnutne nútia čitateľa zamyslieť sa nad postojom k násiliu, ktoré je vo svojej podstate ako morálna zlyhanie spoločnosti neprijateľné.
Oslovuje čitateľov, aby sa nezaväzovali zaslepeniu, ale naopak, aby aktivne prispievali k vytvoreniu bezpečnejších podmienok pre všetkých, zdôrazňujúc, že pomáhať si navzájom by malo byť prioritou bez ohľadu na okolnosti.
