Ústavný súd ako nástroj politickej moci
Predseda Ústavného súdu Ivan Fiačan sa opäť postavil pred parlament, aby vyjadril svoju znepokojenosť nad situáciou vo voľbe sudcov. Miesto v Ústavnom súde je totiž už viac ako dva roky voľné po odstúpení bývalej poslankyne Smeru Jany Laššákovej. Fiačan v svojich vyjadreniach jasne kritizoval vládu a podpredsedov za nedostatok aktivity, pričom upozornil na vážne prípady, v ktorých Ústavný súd nemohol zasiahnuť, pretože mu chýba potrebná väčšina sudcov. Upozornil, že voliť sudcu je ústavná povinnosť poslancov a ich nečinnosť len potvrdzuje a prehlbuje súčasnú krízu spravodlivosti.
Fiačan otvorene spochybnil, či vôbec existuje politická vôľa nakladať s touto zásadnou otázkou, a naznačil, že čakajúce miesto môže slúžiť ako poistka pre tých, ktorí by sa v budúcnosti mohli rozhodnúť kandidovať. O zmene na tomto strategickom poste sa totiž rokovalo aj za vlády Petra Pellegriniho, ktorý sa zdať snažil najskôr zabezpečiť svoje vlastné politické ambície pred voľbou sudcu, čo podkopáva dôveru vo funkciu Ústavného súdu.
Situácia vyvoláva viacero otázok, najmä pokiaľ ide o to, prečo koalícia nezabezpečuje hlasovanie o kandidátoch, keď disponuje väčšinou i prezidentom. Všetky tieto aspekty naznačujú, že momentálna správa Ústavného súdu, a tým aj spravodlivosti, je skôr politickým nástrojom, než spoločenstvom nezávislej justície.
Smer, Hlas a SNS naďalej manipulujú s procesom voľby a čelíme skutočnosti, že presne tí, ktorí by mali zabezpečovať zákonnosť a spravodlivosť, prehlbujú nedôveru v právny systém. Fiačanova výzva na poslancov, aby sa posunuli od rečí k činom, je preto viac ako len naliehavá; je to volanie po zásadnej zmene v smere našej demokracie a spravodlivosti. Občania očakávajú zodpovednosť a transparentnosť, a nie politickú hru, ktorá školí násilie a korupciu.
Hrozí, že ak sa situácia nezmení, bude Ústavný súd, kľúčový nástroj v ochrane práv a slobody, ďalej degradovaný a jeho kapacity vyprázdnené. Ide o obrovské riziko pre celú spoločnosť, a preto je potrebné, aby sa táto krízová téma dostala do centra politickej debaty. Namiesto hádok a politických manipulácií by mal byť Ústavný súd bastiónom spravodlivosti, nie rukojemníkom politických záujmov.
