Dnes už viem, že fotka má oveľa väčšiu silu než zbraň
Malik, bývalý palestínsky väzeň, sa po dlhých rokoch vo väzení zhliadne na svoj život z úplne iného pohľadu. Vo svojich štyridsiatich rokoch strávil viac než polovicu života za mrežami, kde sa mu podarilo získať izraelské vzdelanie na Hebrejskej univerzite. Dvadsať rokov svojej existencie zasvätil bojom za práva svojho ľudu a teraz, vo chvíli slobody, reflektuje, ako sa jeho pohľad na túto problematiku s časom zmenil.
Jeho prepustenie z väzenia sa udialo v rámci dávnejšieho prímeria v Pásme Gazy, kedy takmer tritisíc palestínskych väzňov zažívalo ten moment, na ktorý čakal dlhé roky. Malik spomína na okamih, keď autobus plný väzňov pristál pred kontrolným stanovišťom Bitunia. Zástupy ho vítali s otvorenými náručami, niektorí väzni dokonca nevydržali a pustili si slzy. „V takej chvíli zabudnete na všetko, čo sa vám prihodilo za tie roky v zajatí,“ hovorí s výrazom, ktorý odráža zložitú zmes pocitov.
Desať mesiacov po prepustení sa rozhodol zdieľať svoj príbeh, pričom však vyžaduje ochranu svojej pravé identity. Už krátko po vyjdení z väzenia sa stretol s hrozbami izraelských bezpečnostných síl, ktoré mu pripomínali, že ak prekročí určitú hranicu, zasiahnu. Tieto obavy v ňom zostávajú, ale dnes si uvedomuje, že sloboda neprichádza bez ceny.
Vo svojich úvahách hovorí o trpkosti a smútoch, ktoré sprevádzali jeho slobodu. „Desaťtisíce ľudí museli zomrieť, aby sme my, pár väzňov, získali slobodu. Keby sa spýtali ktoréhokoľvek z nás, či by chceli slobodu za takú cenu, všetci by radšej ostali za mrežami,“ vyjadruje Malik hlboké znepokojenie nad obetami, ktorým jeho návrat dal zmysel.
V jeho rodnom regióne na Západnom brehu, ktorý navštívil po takmer 23 rokoch, sa od čias jeho detstva dramaticky zmenilo. Pocity sklamania a beznádeje ho zasahujú, keď pozoruje situáciu v palestínskom území, ktoré naďalej stráda pod ťarchou izraelskej okupácie, hospodárskej nestability a rastúceho osadníckeho násilia. „Je to smutný pohľad, pretože sa vlastne nič nezmenilo k lepšiemu,“ hovorí a zamyslí sa nad stavebnými projektmi nelegálnych osád, ktoré sa rozmáhajú.
Malik predtým vedel, že sloboda je krehká a komplikovaná. Čo si však spočiatku neuvedomoval, je, že pravá sila nepochádza zo zbraní, ale z odhodlania a kolektívneho boja za spravodlivosť. Rozpoznať a zdokumentovať svoje prežité traumy pomocou fotografií, dokumentov a príbehov sa ukazuje ako mocnejšia forma boja, než si kedy predstavoval.
