Slovenskosť neurčuje folklór, ale krajina, hovorí Kusá
Pri príležitosti otvorenia výstavy „Múzeum hodnôt – Obrazová správa o Slovensku“, sa bývalá riaditeľka Slovenskej národnej galérie (SNG) Alexandra Kusá vyjadrila k podstatným otázkam o hodnote slovenského umenia. Spolu so svojím tímom sa rozhodli vytvoriť výstavu, ktorou reagujú na časté komentáre a názory ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej o slovenskom umení. Kusá s úsmevom hovorí: „Zdvihli sme hodenú rukavicu.“
Výstava otvorí svoje brány vo štvrtok v Stredoslovenskej galérii v Banskej Bystrici a sprístupní dielo významných umelcov ako Martin Benka, Ľudovít Fulla, Rudo Sikora, či Ivana Šáteková. Kusá ozrejmila, že cieľom výstavy je podrobne zdramatizovať tému, čo znamená byť slovenským umelcom v dobách, keď sa umenie stáva predmetom verejných diskusií a politického vyjadrenia. „Chceme preskúmať, čo to znamená byť slovenský, bez príkras a slepého súhlasu,“ dodáva.
Nečakané spojenie s Bratislavou
Nápad na výstavu sa zrodil počas snahy revitalizovať Staré Lýceum v Bratislave, ale postupne sa vyvinul do nezávislej iniciatívy. Kusá a jej bývalé kolegyne z SNG, ktoré sa na projekte podieľali, majú spoločnú históriu protestov voči súčasnému stavu kultúrneho diskurzu. Ich spolupráca a dlhoročná prax v SNG vytvorila priestor pre radikálne a autentické vyjadrenie hodnoty slovenského umenia.
„Namiesto pasivity sa pokúšame aktívne čeliť skresleným predstavám a stereotypom o slovenskom umení,“ pripomína Kusá. S použitím výrazného grafického dizajnu Braňa Matisa, spoločne vytvorili platformu, ktorá je zároveň terapeutická – nielen pre autorov, ale aj pre verejnosť, ktorá často čelí mylnému presvedčeniu o tom, čo slovenské umenie reprezentuje.
Múzeum hodnôt – viac než výstava
Výstava, ktorá bola pôvodne plánovaná ako krátkodobý projekt, sa rýchlo stala miestom pre hlboké zamyslenie o identite a hodnotách Slovenska. „Nie je to len o umení, ale o lepšom pochopení toho, kým sme ako krajina,“ vyjadrila sa Kusá. Tento koncept sa dostal do verejnosti ako spôsob, ako otvorene diskutovať, o tom, čo reprezentuje slovenské umenie a ako tento naratív formuje kolektívne vedomie.
„Myslíme si, že naši návštevníci budú mať možnosť vidieť nielen krásu a pestrosť slovenského umenia, ale aj jeho temnejšie stránky, ktoré nie sú vždy prijímané s otvoreným srdcom,“ uzatvára Kusá. Výstava sa stáva komentárom k aktuálnym diskusiám o národnej identite a ponúka platformu pre konfrontáciu zdanlivo nesúrodých názorov a náhľadov na slovenské umenie.
