Štátna cenzúra na Facebooku? Zneužitie a manipulácia s pravdou
V období medzi rokmi 2022 a 2023 sa slovenskí úradníci riadili pokynmi od viacerých inštitúcií a analyzovali problematické príspevky na sociálnej sieti Facebook, pričom nahlásili stovky z nich. Tieto aktivity zahŕňali vládu, ministerstvá a ďalšie orgány, pričom kľúčovú rolu zohrala Rada pre mediálne služby.
Téma, ktorá sa nedávno objavila na webe Marker, bola poháňaná rozruchom okolo obvinení z cenzúry a manipulácie s verejným názorom. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok použil túto situáciu, aby varoval pred pokusmi o kontrolu myslenia občanov: „Cieľom bolo odstránenie potenciálnych konkurentov z online priestoru,“ vyhlásil a vytvoril tak dojem, že ide o systémové zlyhanie.
Dokumentácia, ktorú Marker zverejnil, odhalila viac ako 2 600 príspevkov, vrátane statusov, obrázkov a videí, ktoré boli nahlásené. Tieto údaje sa objavili za dramatických okolností, keď bola rozohnená ruská agresia na Ukrajine, a Rada pre mediálne služby nahlasovala príspevky, pričom objasňovala, že tieto neboli nutne protizákonné, len porušovali interné pravidlá platforiem.
Cenzúra a realita: Kde sú hranice?
Zásadné otázky sa však týkajú spôsobu, akým bola táto prax interpretovaná. Šutaj Eštok a iné politické figúry sa snažia manipulatívne skrývať skutočnosť, že Rada pre mediálne služby nepôsobila ako cenzor. Naopak, fungovala ako koordinátor medzi štátnymi inštitúciami a digitálnymi platformami, ktorých prioritou bolo zabrániť šíreniu nebezpečného obsahu.
Efektívna a rýchla reakcia na nahlásené príspevky bola vzhľadom na nedávne bezpečnostné incidenty, ako napríklad teroristický útok na Bratislavskej Zámockej ulici, mimoriadne dôležitá. Skutočnosť, že Rada mala oprávnenie na hlásenie a koordináciu s platformami, bola vnímaná ako nevyhnutná, neznamená to však, že dochádzalo k cenzúre, skôr ide o ochranu verejnosti pomocou efektívneho mechanizmu.
Manipulácia s informáciami: Cieľ a dosah
Odhalenia o aktivitách Rady pre mediálne služby sú prezentované ako škandalózne, no realita je omnoho zložitejšia. Rada neodstránila príspevky – to robili výhradne samotné sociálne siete, a väčšina nahlásených príspevkov zostala nezmenená. Istá miera spolupráce medzi štátom a platformami je normálna a logická, avšak jej zneužitie na politické ciele zo strany ministerstva je alarmujúce.
Rada svoju činnosť vykonávala v súlade so zákonom a procesmi, pričom sa prispôsobila novým reguláciám, ako je Európsky akt o digitálnych službách. Ide o kroky, ktoré sú od nevyhnutných zásahov v digitálnom priestore. Cenzúra, ako ju prezentujú niektoré politické subjekty, je len prekrútením reality, ktorá sa snaží skryť skutočné záujmy a zodpovednosť tých, ktorí sa považujú za strážcov demokratických hodnôt.
Otázkou zostáva, akú cenu zaplatíme za silný a nezávislý hlas v priestore informácií, keď legitímny zásah do správania užívateľov je zavádzaný ako cenzúra. Naše chápanie slobody slova sa rýchlo posúva k bodu, kedy sa zlá interpretácia môže stať nástrojom na zničenie demokratických princípov.
