Utajená rozlúčka s dobrovoľníkom, ktorý padol na Ukrajine
V mrazivej atmosfére a zahalenej hmle sa v malej dedine pod Brdami konala rozlúčka s českým dobrovoľníkom, ktorého život ukončili boje na Ukrajine. Dvesto zúčastnených sa snažilo utajiť túto smútočnú udalosť, avšak jej význam bol ohromný. Pred sprievodom kráčali vojaci v slávnostných uniformách, jeden z nich niesol zástavu, zatiaľ čo žena v čiernom sa pomaly blížila k kaplnke. Telo padlého vojaka sa nepodarilo zabezpečiť z bojiska, a tak rozlúčka nemohla mať podobu tradičného pohrebu.
Ako sa sprievod pohyboval, stával sa cynickou súčasťou dnešných vojenských praktik. To, čo malo byť posledným zbohom, muselo prebiehať potichu, bez médií a so striktným dozorom. Novinár, ktorý sa iba náhodou dozvedel o tejto udalosti, bol okamžite obklopený civilistami, ktorí dbali na to, aby sa jeho prítomnosť neprejavila. Reč, ktorú na opustenej ceste medzi poľami predniesol vojenský kaplán, znela ako krik v tichu. Tieto momenty ukazujú hroznú realitu, s ktorou sa musia vyrovnávať vojakovia a ich blízki.
Vojenská rozlúčka podčiarkuje absurdnosť súčasnej situácie, kedy je cnosť obetovania sa za krajinu zatlačená do úzadia a spochybňuje sa sama existencia takýchto ceremónií. Pre tých, ktorí zostali, bol to okamih hlbokého zármutku, ale aj frustrácie z nedostatku rešpektu voči padlým. Každý z prítomných počas tejto tajnej rozlúčky cítil váhu tejto straty, ktorá bola tak blízko, a pritom tak vzdialená.
Rozporuplnosť súčasnej situácie nevyžaduje len pozornosť, ale aj zásadné zamyslenie nad hodnotou vojaka a tým, čo ich smrť pre nás znamená. Tieto tajné rozlúčky by nemali byť normou, ale, bohužiaľ, v súčasnej dobe sa takými stávajú. Pokiaľ si nevážime tých, ktorí platia najvyššiu cenu, odvaha týchto mužov a žien sa môže rýchlo zmeniť na zabudnutie v hlbinách našich pamätí. Dôležité je, aby sme si ich pamiatku uchovali, a aby už žiadna rozlúčka nemusela prebiehať v tichosti a skrytosti.
Zdroj: dennikn.sk/5042636/utajena-rozlucka-s-dobrovolnikom-ktory-padol-na-ukrajine/
