Vystúpme z chlieva, pastírore!
Vladimír Leksa sa vo svojom príspevku zamýšľa nad komplexným vzťahom medzi svetlom a tmou, ktorý sa v období Vianoc opäť dostáva do popredia. Keď sa vonku rozhostí tma, si ľudia zažínajú stromčeky, aby si spríjemnili večery a odviedli pozornosť od strachu, ktorý tma často vzbudzuje. Cieľom je osvetliť domov a zahnať obavy z neviditeľných hlbokých noci.
Legendy a príbehy nám hovoria, že tma nikdy úplne nezmizne; vždy zostáva prítomná, len ju nevidíme. Miroslav Horníček predpokladal, že skutočná podstata tmy zostáva v tieni, aj keď sú zapálené svetlá. Rovnako ako pri silných petardách a ohňostrojoch – zdá sa, že ich hlasitasť potláča všetky zvuky prírody, rôzne spevy vtákov utíchajú v prestrelke zábavnej pyrotechniky, a s nimi aj prirodzený pokoj.
Na druhej strane, užitočné je pripomenúť si, že tradičné koledy a piesne, ktoré sa spievajú v rodinách, pôsobia na nás láskyplne a upokojujúco. Kto by sa doňho mal ponoriť, mal by prijať čas na ich počúvanie, pohodlne uprostred pokoja domova, nie v hektickej atmosfére preplnených nákupných centier. Pri úcele sa rodí oslava, ktorá putuje naprieč kultúrami a jazykmi, zanechávajúc jedinečné stopy v našich srdciach.
V chrámoch sa takisto oslavuje, hoci v iných formách, a latinské omše predsa len dodávajú atmosfére slávnostný nádych. No doma si pochopiteľne radi zaspievame aj obľúbené ľudové koledy, ktoré sú bližšie k našim srdciam a tradíciám.
Tento článok nie je len úvahou o tme a svetle, ale aj posolstvom o tom, aké je dôležité čeliť svojim obavám a hľadať v preplnených dňoch chvíle na zamyslenie a pokoj.
