Zápas o Európu: Konflikt medzi európskym a ruským modelom vládnutia
Vojna na Ukrajine nie je len obyčajným vojenským konfliktom; ide o prehlbujúci sa súboj medzi dvoma diametrálne odlišnými modelmi vládnutia. Na jednej strane stojí otriasajúca ruská expanzia, na druhej strane sa rozvíjajúci európsky spôsob riadenia štátov.
Profesor Jozef Bátora z Katedry politológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského a Iver B. Neumann, riaditeľ Inštitútu Fridtjofa Nansena, nám reflektujú, že od čias Petra Veľkého, keď sa Rusko snažilo adaptovať na európsky model, sa prežíva vojenská perspektíva. V tomto kontexte je zrejmé, že ruská politická mentalita bola vždy orientovaná na hrozbu zo Západu. Vyznačuje sa nedostatkom inovácií a efektívnych politických vzorcov, zatiaľ čo v Európe, štáty týmito modelmi neustále prichádzajú.
Ruské vnímanie Európy ako hrozby sa stalo hlbokou súčasťou jeho medzinárodných interakcií. Možno povedať, že Rusko s každou transformáciou, na ktorú sa pokúšalo reagovať, len prehlbovalo svoju vnútornú stagnáciu. Dva paralelné systémy, ktoré existujú dnes – jeden dynamický, orientovaný na Západ, a druhý stagnujúci a sklerotický, sa stali znakom ruských reforiem. Zásadným problémom Ruska je neurotický vzťah k reformám, kde sa snaží udržiavať monopol na moc, čo viedlo ku kolapsu pokusov o ekonomické oživenie.
Bez ohľadu na zmeny v politickej sfére, Rusko ostáva trvale sústredené na svoju armádu ako na primárny nástroj moci. Oproti tomu Európa dokázala budovať a udržiavať schopné štátne administrácie, výkonné daňové systémy a medzinárodne uznávané inštitúcie. Táto skutočnosť, podložená historickými skúsenosťami, stavia Rusko do zložitých pozícií, z ktorých sa len ťažko môže vymaniť.
Nemožnosť rozbehnúť reálnu ekonomickú a spoločenskú modernizáciu v kombinácii s pretváraním mocenských štruktúr značne zhoršuje situáciu. Vojenská agresia sa stala nie len spôsobom moci, ale aj istým odrazovým mostíkom pre dokazovanie superiority. Od anexie Krymu po vojnou až k posledným vojenským akciám, kde Rusko prehlbuje svoju kontrolu nad inými národmi, sa jeho politika stále viac kloní k expanzivným praktikám.
Súčasný ruský model je tak jednoducho neudržateľný, pričom vojenské operácie a expanzívna politika sa stali jeho hnacími silami. Avšak, ak sa pozrieme na Európu, tá v priebehu piatich storočí zrušila zdroje konfliktu prostredníctvom vzájomného rešpektu a vytvorenia funkčných systémov verejnej správy. Tak Európa prežila vojny, no vytvorila systém, ktorý dnes Rusko ignoruje, čím sa stáva naďalej faktickým ohrozením stability na kontinente.
Zdroj: dennikn.sk/5043596/zapas-o-europu-je-bojom-medzi-europskym-a-ruskym-modelom-vladnutia/
