O mačke na hrudi
Spoločne s mačkou, ktorá pohodlne leží na mojej hrudi a spokojne pradie, sa zamýšľam nad tým, čo napísať v tomto poslednom tohtoročnom príspevku. Mám rozjímať o uplynulých mesiacoch a hodnotiť ich, alebo skôr predikovať to, čo príde v roku nasledujúcom? V skutočnosti, nie som ani náhodou ten, koho by ste mali počuť pri hodnotení roka. Nechám túto úlohu skutočným expertom a veštcom. Rozhodol som sa zamerať na niečo neobvyklé, a tým je tá malá tichá bytosť ležiaca vedľa mňa.
Koľko ľudí si práve teraz užíva nudnú pohodu svojich mačiek? Možno nie je štatisticky zdokumentované, no istotne okolo nás existuje mnohé čitateľstvo, ktoré sa dokáže stotožniť s mojou situáciou. Napísať o mačke, ktorá sa mi rozprestiera po hrudi, môže byť zaujímavé, a koho by to aspoň na chvíľu nevytrhlo z každodenného zhonu? Mám pocit, že práve takýto bezstarostný text o mačke by mohol docieliť úsmev na tvárach mnohých.
Práve pred Štedrým dňom som našiel túto mačku, ktorá sa ma snaží zachytiť svojím teplým telom v nezvyčajnej blízkosti. Kedy naposledy niekto písal o mačke, ktorá mu pradie na hrudi? Možno presne o tom by mal byť tento text – o tých jednoduchých okamihoch šťastia, ktoré nám život ponúka.
Takže obrážam zázraky bežnej reality, lebo práve takáto mačka, ktorá sa ma snaží upokojiť svojim jemným zvukom, zaslúži pozornosť. Zatiaľ čo vonku frčia svetové udalosti, my sme tu, aby sme si naplno vychutnali okamihy blízkosti a pohodlia.
V týchto hektických časoch, kedy mnohí cítia úzkosť a tlak okolo seba, nech osviežením duše a myšlienok zaistí prítomnosť mačiek na našich hrudiach. Tak ako môžem na záver tento text uzavrieť? Je to predsa o mačke a jej špeciálnom postoji voči majiteľovi. Rád by som verí, že tento moment a toto zamyslenie prinesie čitateľovi aspoň trošku harmónie.
