Kde sa berie odvaha vo svete plnom strachu?
„Koho ovládne strach, je na ceste prehrať,“ povedal mi úradník z ministerstva, keď som sa pýtala, či má obavy, že mu v jeho práci pomstia, keď s novinármi zdieľa citlivé informácie. Tieto slová ma počas posledného roka sprevádzali, keď som počúvala ďalších respondetov, ktorí sa neboja rozprávať o tom, čo vidia okolo seba. Ich zjednocujúcim faktorom bola rozhodnosť nepoddať sa strachu. Riskovali svoje postavenie a mocní sa na nich snažia pomstiť, avšak ich svedomie a zodpovednosť voči spoločnosti ich nútia konať.
Tento rok bol poznačený súžením a dramatickými udalosťami po celom svete. Ukrajina čelí agresii Ruska, Trumpove excesy otvárajú nové otázky nielen pre USA, ale aj pre Európu. Robert Fico, ktorý sa bez ostychu stretáva s diktátormi a snaží sa priliehať k Putinovým praktikám, vytvára nebezpečnú atmosféru, ktorá ohrozuje slovenskú demokraciu. V súvislosti s týmto sa obávam, že útoky vlády na tých, ktorí sa odvážia postaviť, budú pokračovať aj v roku 2026.
Ale čo môžeme očakávať do budúceho roka? Predpoklady rozhodne nie sú optimistické a je náročné nájsť silu pokračovať. Nepatrím k tým, ktorí by vedeli ponúknuť nádejnú víziu, že sa situácia zmení k lepšiemu. Môžem iba povedať, prečo sa ja nevzdávam a prečo verím, že má zmysel pokračovať ďalej.
Keď sa obzriem späť, stretla som množstvo policajtov, prokurátorov, úradníkov, zamestnancov štátnych podnikov a čestných podnikateľov, ktorí odmietajú vzdať sa. Riskujú svoje živobytie, aby poukázali na to, že niečo nie je v poriadku vo vláde. Ich odvaha je pre mňa povzbudzujúca. Napríklad, keď sa mi s dôverou zdôverujú hasiči, ktorí dostali nové hasičské vozidlá, ale cítia obavy z ich bezpečnosti a vedenie sa ich názormi zaoberáš, tlmočím ich obavy kompetentným a pýtam sa na odpovede.
Povinnosťou novinára je klásť otázky a chrániť verejný záujem, bez ohľadu na to, akú kritiku to vyvoláva. Aj keď sa premiér Fico nevydáva na diplomaciu s novinármi, nemôžeme ho ignorovať. Musíme mať odvahu pýtať sa a konfrontovať ho v otázkach, ktoré sú dôležité pre spoločnosť. Očakávam, že túto prax budem s kolegami zachovávať aj v nasledujúcom roku.
Jedným z najsilnejších zážitkov tohto roka bol náš výjazd do Fafokanu v Sebechleboch. Tento komplex, ukrytý pred očami verejnosti, odhalil mnohé otázky ohľadom využívania eurofondov a transparentnosti mocenských vzťahov. Priamo na mieste sme skúmali podmienky, aké sú tam pre bežného návštevníka nemožné. Napríklad, na stenách viseli poľovnícke trofeje, ktoré sa pre mňa stali symbolom absurdity celého projektu.
A predsa, aj po týchto skúsenostiach som bola predvolaná na políciu, obvinili ma z ohovárania a vyhráženia, len preto, že som písala o Fafokane. Bödörov známy sa rozhodol, že sa na mne vyhráža, pretože som si dovolila vystúpiť s pravdou.
Strach vládnych politikov je neustále prítomný. Opozícia a mimovládne organizácie opakovane upozorňujú na narastajúci tlak, ktorý sa snaží umlčať tých, ktorí upozorňujú na verejné prehrešky. Novela o kajúcnikoch, rýchlo schválená koaličnou väčšinou, upozorňuje na obavy pred súdnymi procesmi, ktorým čelí napríklad Tibor Gašpar.
Je jasné, že osud Slovenska závisí od tých, ktorí sa nebudú báť a aj v nasledujúcom roku budú odvážne poukazovať na pravdu a spravodlivosť vo verejnej sfére. Kritikov sa snažia umlčať, aby ich propaganda mohla zaplaviť verejný priestor.
V mene všetkých kolegov vám prajem do nového roka veľa síl a odvahy. Nedajme sa zastrašiť, pretože ak to spravíme, prehrajeme všetci.
