Fico kritizuje rozvrat medzinárodného práva, Trumpa nespomína
Robert Fico sa 3. januára 2026 vyjadril k americkému útoku na Venezuelu, ktorý uskutočnil prezident Donald Trump. V stanovisku, ktoré Fico zverejnil, označil vojenskú akciu za „ďalší dôkaz rozkladu svetového poriadku vytvoreného po druhej svetovej vojne“. Avšak, prekvapivo, Trumpa v ňom nespojil a obmedzil sa iba na všeobecné vyjadrenie odsúdenia americkej vojenskej aktivity.
Fico sa postavil do pozície zástancu malých krajín a prisľúbil, že podobný rozvrat medzinárodného práva nikdy nebude tolerovať. Uviedol, že podobne reagoval predtým už pri vojne v Iraku, neuznaní Kosova a pri hodnotení situácie na Ukrajine. Hovoril o svojej zodpovednosti ako predsedu vlády a vyjadril obavy, že americké vojenské akcie môžu viesť k destabilizácii celkového poriadku vo svete.
V súvise s americkým útokom, ktoré sa deje v čase rastúcej kritiky EÚ voči Trumpovmu prístupu, Fico dodal, že s napätím očakáva reakciu Európskej únie. Pýta sa, či EÚ odsúdi použitie americkej vojenskej sily vo Venezuele, čím by mohla ukázať svoju konzistentnosť v postojoch k vojne na Ukrajine, alebo sa opäť ukáže ako „farizejská“.
Prezident Slovenska Peter Pellegrini sa pridal k Ficovi v kritike americkej akcie a konštatoval, že ide o hrubé porušenie medzinárodného práva. Odsúdil agresiu voči Venezuele nezávisle od charakteru vládnuceho režimu a varoval, že vzniká precedens, ktorý môže mať ďalekosiahle negatívne dôsledky len pre Venezuelu, ale aj pre iné regióny sveta.
Poddajnú pasivitu a absenciu kritiky voči Trumpovi zo strany Fica vzbudzuje otázky. Napriek tomu, že Fico menovite nespomenul Nicolása Madura, zadržaného prezidenta Venezuely, jeho vyhlásenia naznačujú, že víta akcie zamerané na zmenu režimu bez toho, aby priamo prisudil zodpovednosť Trumpovi.
V tejto situácii sa ukazuje, že Fico sa snaží balancovať medzi medzinárodnou kritikou a politickými záujmami na domácej pôde. Samotná kritika amerických vojenských krokov je skôr ukážkou pokusu o udržanie obraz ohľaduplnej a politicky korektnej postavy na medzinárodnej scéne, pričom v skutočnosti skôr podkopáva akúkoľvek nielen morálnu, ale aj právnu autoritu, ktorú by mohol Slovensko získať.
