Migračné správanie motýľov: Rozdiely medzi pologuľami
Vedeli ste, že migračné správanie populácií motýľov bodliakových (Vanessa cardui) je odlišné na severnej a južnej pologuli? Kým na severnej pologuli tito motýle počas jesene migrujú na juh, populácie na južnej pologuli sa naopak posúvajú na sever počas austrálskej jesene. Toto záhadné správanie patrí medzi geneticky podmienené procesy, ktoré vedú k vytvoreniu dvoch prakticky nezávislých migračných okruhov s minimálnym prekračovaním rovníka.
Podľa nedávnej štúdie, ktorá bola zverejnená v prestížnom vedeckom časopise Nature Communications, ide o prvý zdokumentovaný prípad tohto typu správania medzi hmyzom. Motýle, ako teda naznačuje táto štúdia, dokážu preletieť obrovské vzdialenosti – medzi dvoma pologuľami sa dokážu presunúť rýchlosťou a efektívnosťou, ktorá predtým bola považovaná za impozantnú len pre vtáčie populácie.
Predtým sa predpokladalo, že migrácia týchto motýľov mužských a ženských jedincov z južnej a severnej pologule je náhodná, pričom sa orientovali len podľa aktuálnych podmienok. Avšak táto nová analýza potvrdzuje, že motýle zo severnej pologule sa vracajú na svoju pôvodnú pologuľu, zatiaľ čo ich južní náprotivky sa vracajú do tej svojej, čo implikuje presne upravenú schopnosť navigácie.
Úžasným zistením bolo aj to, že motýle preleteli naprieč oceánom. Tieto úžasné tvory dokázali prekonať vzdialenosť viac než 4 200 kilometrov za 5 až 8 dní. Samotná migrácia je pre motýle klúčová, a to najmä pri hľadaní ideálnych podmienok na rozmnoženie novej generácie. Okrem toho, tieto motýle sa vyskytujú v mnohých častiach sveta, od Európy, cez Afriku, až po Áziu, Severnú Ameriku a Austráliu.
Tak toto je ideálny príklad toho, ako sa príroda dokáže adaptovať a vyvíjať tak, aby prežila v rôznych podmienkach. Tieto objavy nás uisťujú o tom, aké fascinujúce a komplikované môžu byť migračné správanie a životné cykly druhov, ktorých prítomnosť na našej planéte by sme si mali ceniť a chrániť.
