Režim v Teheráne saotrasie. Odkaz o hrozbe naštvaným Iráncom
Irán nie je len kulisou politických zmien, ale doslova epicentrom napätia, ktoré sa vyostruje. Od trhania režimových vlajok na severe, cez protesty s použitím slzotvorného plynu v Teheráne, až po udalosti ako je požiar vládnej budovy, Iránci demonštrujú za hrdosť a budúcnosť, ktorú si zaslúžia. Vo všetkých 31 provinciách krajiny sa uskutočnili masové protesty, ktoré začali ako reakcia na zhoršujúcu sa ekonomickú situáciu a prerástli do vyjadrenia nespokojnosti proti režimu.
Ekonomická kríza nie je totiž len otázkou poklesu hodnoty ríalu, ide predovšetkým o eróziu dôvery občanov vo vlastní vládu. Alex Vatanka, riaditeľ iránskeho programu na Inštitúte pre Blízky východ vo Washingtone, naznačuje, že bez zásadného prevratu sa zmeny zdajú nevyhnutné. Avšak kolaps aktuálneho režimu, aj keď nie nemožný, nevie predpokladať nikto.
Na ich správanie voči protestujúcim zareagovali iránske úrady zmierlivo, snažili sa zľahčovať situáciu a vyzývali na dialóg. Avšak v uliciach sa rýchlo objavili represívne sily. Obavy z väčších násilností sa potvrdili; podľa údajov z Human Rights Activists News Agency (HRANA) prišlo o život už minimálne 45 demonštrantov a niekoľko členov bezpečnostných zložiek, pričom vyše 2200 osôb bolo zadržaných. Nórska organizácia Iran Human Rights potvrdila podobné čísla.
Najvyšší vodca Iránu, ajatolláh Alí Chameneí, sa v prejave snažil situáciu zľahčiť a obviňoval demonštrantov z podnecovania chaosu na pokyn „teroristických agentov“ zo zahraničia, konkrétne Izraela a USA. Povedal, že mnohí z nich konajú v záujme amerického prezidenta Donalda Trumpa. Tieto obvinenia však posilňujú skôr pocit frustrácie a neschopnosti zareagovať na oprávnené požiadavky ľudu.
Toto napätie nielenže odráža celkovú atmosféru, v ktorej sa Irán nachádza, ale aj potenciálne prehĺbenie krízy. Odporcovia režimu sa neboja postaviť na odpor a požadovať spravodlivosť, čo môže vyústiť do ešte intenzívnejších konfliktov v zemi. Ich boj je preto aj bojom mnohých, ktorí sa cítia byť ignorovaní a utláčaní.
Iránsky režim sa ocitá na vážnej križovatke. Otázka, či sa dokáže aj takto zmietajúci pod tlakom znovu postaviť na nohy, ostáva vo vzduchu. Tí, ktorí volajú po zmene, sú však odhodlaní nevzdávať sa, aj keby im hrozili represálie.
