Historička Veronika Szeghy-Gayer: Odkaz na dejiny nesmie byť tabuizovaný
Veronika Szeghy-Gayer, historička zaoberajúca sa obdobím nemeckej okupácie v Košiciach a vedúcou rešeršou Benešových dekrétov, upozorňuje na dôležitosť nielen historických faktov, ale aj diskusií o komplexných stránkach minulosti, ktoré by sa nemali tabuizovať. „Kritické skúmanie historie je nevyhnutné pre pochopenie kontextu súčasnosti,“ tvrdí Szeghy-Gayer a zdôrazňuje, že i v 21. storočí je alarmujúce, ak hrozí trest za vyjadrenie vlastného názoru. Týka sa to aj diskutovania o zákonoch súvisiacich s Benešovými dekrétmi, ktoré historicky ovplyvnili osudy mnohých rodín v regióne, no s ktorými sa dnes spája množstvo citlivých tém.
Pri príležitosti 81. výročia oslobodenia Košíc 19. januára poskytla Szeghy-Gayer rozhovor, v ktorom hovorí o svojich zisteniach z obdobia nacistickej okupácie a vyzdvihuje prácu osloboditeľov, ktorí riskovali svoje životy pri záchrane iných. „Získané poznatky sú pre nás veľmi cenné a ukazujú, ako sa toto turbulentné obdobie odráža v miestnych dejinách,“ dodáva.
Historička sa vo svojej práci zaoberá aj konkrétnymi prípadmi, ako je Jakabov palác, ktorý bol dlho centrum vlastníckych sporov. Snaží sa rozobrať procesy, ktoré viedli k skonfiškácii majetku Maďarov a Nemcov na Slovensku po druhej svetovej vojne, ako aj osud skonfiškovaného majetku po roku 1989. Szeghy-Gayer si myslí, že hĺbková analýza histórie na lokálnej úrovni môže výrazne prispieť k porozumeniu tematike kolektívnej viny a dosahu Benešových dekrétov na miestne komunity.
V rozhovore taktiež vysvetľuje, že ostatní historici, ako Štefan Šutaj či László Szarka, sa síce venujú tejto téme, no často z pohľadu medzinárodnej politiky, čo môže viesť k ignorovaniu dôležitých lokálnych aspektov. „Je nevyhnutné, aby sa výskum zameral aj na osobné príbehy jednotlivcov, pričom zachytenie životov bežných ľudí môže obohatiť naše pochopenie historických realít,“ dodáva historička.
Diskusie o česko-maďarských vzťahoch postihnutých vojnovými udalosťami a následnými politickými rozhodnutiami sú pre Szeghy-Gayer aktuálne a zložitou témou. Na jej pohľade na legislatívu, ako napríklad špecifické ustanovenia týchto dekrétov, sa opiera o historické papiere a miestne zdroje, aby ukázala, ako zákony ovplyvnili životy konkrétnych rodín a komunity.
„V dnešnej politike vidím omnoho menej odborných pohľadov, ktoré by sa dokázali k tejto tematike zmysluplne vyjadriť. V našom diskurze by sa mala vytvoriť priestor na otvorenú debatu, ktorá by sa nezosunula len na reprodukovanie mýtov či pôvodných predpokladov. Každý historik by mal zostať verný faktom a analýze bez ohľadu na politické tlaky,“ uzatvára Veronika Szeghy-Gayer s presvedčením, že dejiny by mali byť skôr nástrojom porozumenia ako prostriedkom politického sporovania.
