Odsúdené na mlčanie: Osudy rómskych žien a ich boj proti sterilizácii
Rómska komunita v obci Jarovnice žije v podmienkach sociálnej izolácie a marginalizácie, čo pre jej členov predstavuje obrovské výzvy. Medzi nimi je aj Veronika Duždová, matka dvoch dospelých dcér, ktorá zažila traumu spojenú so sterilizáciou, ktorej bola obeťou bez svojho vedomia. Pri pôrode svojej prvej dcéry podstúpila cisársky rez a pri pôrode druhej dcéry jej zdravotnícky personál dal podpísať dokument, ktorý mala za následok nevratnú stratu reprodukčných práv.
Duždová opisuje, ako sa ocitla v situácii, v ktorej bola nútená podpísať súhlas na sterilizáciu, a to bez adekvátneho informovania o jej dôsledkoch. „Nepovedali mi, že podpisujem sterilizáciu a že už nikdy nebudem môcť mať deti. Bola som mladá a chcela som mať ešte deti,“ hovorí Duždová, ktorá prišla na svoju diagnózu až s odstupom času, po konzultáciách s právnikmi, ktorí sa zaoberajú práva rómskych žien.
Tento neetický zásah do života ženy je len jedným z mnohých prípadov, ktoré sa udiali v Československu od 60. rokov minulého storočia. Rómske ženy boli v uplynulých dekádach cieľom nezákonných sterilizácií, čo je porušením ich základných práv a ľudskej dôstojnosti. Nové legislatívne rámce zameriavajúce sa na túto dehumanizujúcu prax boli prijaté až v roku 2004, avšak psychologické následky a strach z pôrodnice pretrvávajú. Duždová hovorí o pokračujúcich praktikách diskriminácie a segregácie, ktoré sú z pohľadu týchto žien stále aktuálne. „Ak sa nezostanem pri svojich dcérkach, nebude sa k nim správať, ako by mali,“ dodáva, čím poukazuje na nedôveru voči zdravotníckemu personálu.
Ženy z marginalizovaných komunít čelí diskriminácii, a to nielen v prístupe k zdravotnej starostlivosti, ale aj pri samotnom pôrode, kde sa potýkajú so segregáciou, ponižovaním a niekedy aj fyzickým násilím. Mnohé z nich radšej odchádzajú z pôrodnice predčasne, bez toho, aby si boli vedomé, že prichádzajú o štátnu podporu, na ktorú by inak mali nárok. Rozhovory s týmito ženami ukazujú, že obavy o svoj status a práva sú legitímne a odrážajú hlbokú krízu v systémovom zabezpečení základných práv rímskych žien.
Experti, s ktorými sa Denník N porozprával, naznačujú, že zmeny v situácii sa zatiaľ neprichádzajú. Napriek tomu je tu náznak nádeje, že sa blíži uzávierka tejto smutnej kapitoly porušovania práv. Slovenský parlament plánuje prerokovať ďalší návrh zákona, ktorý by sa mohol zaoberať odškodnením žien, ktoré sa stali obeťami protizákonných sterilizácií. Takýto krok by mohol konečne potvrdiť, že aj ženy z marginalizovaných skupín si zaslúžia spravodlivosť a uznanie svojich práv.
Ikonické stopy histórie: Sterilizácia ako nástroj kontroly
Dalo by sa povedať, že história sterilizácie rómskych žien je dlhým príbehom marginalizácie a zneužívania. Takéto praktiky sa začali objavovať nielen v Československu, ale aj v iných štátoch, kde sa Rómovia ocitli na okraji spoločnosti. Zákroky realizované bez súhlasu, ako aj pod nátlakom, so sebou nesú ťažké následky, pričom ide o najzávažnejšie porušenia práva na telesnú integritu a právo rozhodovať o vlastnom tele.
História nám pripomína, že nacistické, komunistické i demokratické režimy sa páchali na rómskych ženách, aby udržali kontrolu nad ich reprodukčnými právami, s cieľom znížiť počet detí, narodených do tejto komunity. Takéto verejné politické praktiky však spôsobovali obrovské psychologické a emocionálne rany, ktoré ženy pociťujú dodnes.
Celkovo, tento tematický príbeh rómskych matiek ilustruje nielen zložitosti a realitu diskriminácie, ale aj nevyhnutnosť otvorenej diskusie a aktívnych krokov, ktoré by mohli viesť k náprave historických nespravodlivostí. Dôkladné preskúmanie a prevencia takýchto praktík sa stáva nutnosťou, aby sa zabezpečilo, že žiadna žena nebude nikdy znovu podrobená takejto brutálnej dehumanizácii.
