Viktória Bellová: Transformácia pohľadu na sexualitu
Viktória Bellová, novinárka, freelancerká a študentka žijúca v zahraničí, sa vo svojom osobnom texte pre feministický portál Kurník otvorene delí o svoje vnútorné boje spojené so sexualitou a výchovou, ktorú jej poskytol kresťanský spolok. Odhaľuje, ako majetníctvo a vnímanie sexuality ovplyvnili jej psychológiu a vzťah k vlastnému telu.
V rozhovore pre podcast O čom ženy (ne)hovoria, Bellová objasňuje, že výchova zameraná na predmanželské čistotu vedie k odopieraniu si sexuálnej túžby a formovaniu nezdravého vzťahu k vlastnému telu. „Roky som bola od svojho tela odpojená, vnímala som ho ako niečo, čo musím neustále kontrolovať,“ vzpomína Viktória. Jej perspektíva sa zmenila, keď postupne objavila, že cítenie túžby nie je zlé a že obavy zo sexu pred manželstvom pramenia z nesprávneho vnímania.“
Odvaha k otvorenosti
Od začiatku sa Bellová snažila o terapeutické spracovanie svojich pocitov, pričom aj psychoterapia jej veľmi pomohla. Hovorí, že písanie o týchto témach pred ňou nebolo len osobné oslobodenie, ale aj krok k boju s tabuizovaným diskurzitom na Slovensku. Podľa nej je dôležité, aby ženy hovorili o svojich skúsenostiach so sexualitou, pretože to môže pomôcť iným ženám, ktoré prežívajú podobné ťažkosti, lepšie sa s nimi vyrovnať a rozpoznať, že nie sú samy.
Kresťanská výchova a jej dôsledky
Bellová nespochybňuje pozitívne aspekty, ktoré jej prostredie v kresťanskom spoločenstve prinieslo, vrátane trvalých priateľstiev. Počas svojho dospievania, ktoré sa odohrávalo v kresťanskej atmosfére, bola pod vplyvom presvedčenia, že sex by mal nastať až po manželstve. V tom období si osvojila presvedčenie, ktoré nielen formovalo jej hodnoty, ale aj blokovalo zdravý pocit oboznámenia sa so sexualitou a intimitou. Po čase si začala uvedomovať, že tieto myšlienky sa stali pre ňu obmedzujúcimi a zdali sa jej čoraz menej relevantné.
Podpora a solidarita
V rozhovore zdôraznila aj povzbudenie zo strany blízkej kamarátky, ktorá si prešla podobným prežívaním, čo Viktórii dodalo odvahu a posilnilo ju v jej rozhodnutí otvoriť túto veľmi osobnú tému. „Verím, že viaceré ženy si prechádzajú podobnými pocitmi a možno sa necítia dostatočne silné na to, aby začali diskutovať o svojej sexualite. Je to dôležité, lebo všetci prežívame sexualitu,“ povedala Bellová, čím podčiarkla nutnosť tejto diskusie v spoločnosti.
Týmto otvorením sa Viktória Bellová stáva hlasom pre mnohé ženy, ktoré vinna okolnosťami a výchovou bojujú so svojou sexualitou a osobným pohľadom na vlastné telo. Jej skúsenosť môže poslúžiť ako inšpirácia k prehodnoteniu patriarchálnych a tradičných normatívnych vzorcov, ktoré limitujú ich autenticitu a voľbu vo vzťahoch.
