Deti a potreba ocenenia: Skutočné potreby detí podľa psychologičky Evy Vavrákovej
Podľa psychologičky Evy Vavrákovej je dôležité pochopiť, aké skutočné potreby majú deti, najmä v ranom veku. Zatiaľ čo mnohí rodičia majú tendenciu prehnane chváliť svoje deti, Vavráková tvrdí, že deti skutočne potrebujú predovšetkým pozornosť svojej rodiny a vytváranie bezpečného prostredia, v ktorom sa môžu rozvíjať.
Vytváranie zdravého sebavedomia
Vo veku okolo šiestich až siedmich rokov sa deti začínajú zaujímať o svoje výkony a to, či sú v niečom dobré, pričom školské prostredie tento prístup značne podporuje. Dôležité je, ako rodičia reagujú na dieťa, keď sa snaží novým spôsobom. Napríklad, ak dieťa donesie domov maľbu, ktorú považuje za úspešnú, je potrebné zhodnotiť jeho snahu a ponúknuť konštruktívnu spätnú väzbu, variabilne od toho, čo by mohlo zlepšiť, aby sa cítilo hodnotne a motivovane.
Dôsledky prehnanej chvály
Psychologička vo svojom rozhovore tiež varuje pred negatívnymi dôsledkami prehnanej chvály. Deti, ktorým sa neustále hovorí, aké sú šikovné, môžu mať problém vyrovnať sa s kritickou spätnou väzbou, čo ich môže priviesť k pocitom neschopnosti, pokiaľ nevykazujú stále vysoké výkony. Tak tieto deti môžu mať nielen oslabenejšie sebavedomie, ale aj pomýlený pohľad na vlastnú hodnotu.
Odlišnosť medzi sebavedomím a sebahodnotou
Ďalším dôležitým aspektom, ktorý psychologička objasňuje, je odlišnosť medzi sebavedomím a sebahodnotou. Sebavedomie sa zakladá na vedomostiach a zručnostiach, zatiaľ čo sebahodnota je komplexným vnútorným pocitom, že si zaslúžime lásku a akceptáciu. Napríklad, ak dostanete pri práci spätnú väzbu, môžete sa na ňu pozrieť ako na možnosť zlepšiť svoje schopnosti, čo vedie k posilneniu sebavedomia, alebo ju môžete vnímať ako osobný neúspech, čo zraňuje vašu sebahodnotu. Kombinácia týchto aspektov nakoniec určuje, ako sa jednotlivci pohybujú vo svojich osobných a profesionálnych životoch.
Vyvážený prístup k výchove
Vavráková preto odporúča zmiernený a vyvážený prístup k chváleniu detí, ktorý zahŕňa aj kritické hodnotenie ich výstupov. A to parciálne učenie, kde sú rodičia vnímaví k potrebám svojich detí, im môže pomôcť nielen v rozvoji praktických zručností, ale aj v budovaní silného a stabilného sebavedomia. Rodičia by mali pamätať na to, že sú dôležitými aktérmi v živote svojich detí a musia poskytnúť podporu a lásku, pričom zachovávajú otvorenosť voči spätnej väzbe a možnostiam zlepšenia.
