Európa a jej obranné možnosti: realita bez Spojených štátov
Pri diskusii o obranných stratégiách Európy je zásadne dôležité rozlišovať medzi idealistickými snami a nepríjemnou realitou plnou obáv. Generálny tajomník NATO Mark Rutte otvorene priznal, že Členské štáty by museli investovať obrovské množstvo prostriedkov do vlastnej obrany, ak by chceli byť schopné čeliť hrozbám nezávisle na Spojených štátoch. Jeho vyjadrenia, ktoré zazneli v Európskom parlamente, hovorili o potrebe vynaložiť približne 10 % hrubého domáceho produktu (HDP) na nahradenie kapacít USA, a to vrátane jadrových síl. Jeho ironické „Tak veľa šťastia“ odráža skeptický pohľad na realizovateľnosť takýchto plánov.
Rutte, známy svojou politickou pozíciou, sa zdá, že adresoval viac-menej len jedného poslucháča – amerického prezidenta. Čo však chýba v jeho argumentáciách, je prevzatie zodpovednosti za obsah týchto plánov a posúdenie ich reálnych možných následkov pre európsku bezpečnosť. Bez dostatočného zapojenia a odhodlania členských štátov k investíciám a spolupráci, je ťažké predpokladať, že by sa variabilita v obranných stratégiách mohla skutočne stať realitou.
Rutteova vyhlásenie naznačuje, že aj keby potrebné financie boli k dispozícii, prekonanie mnohých vnútorných a vonkajších prekážok by mohlo byť nepredstaviteľne náročné. Rýchla adaptácia na zmeny v geopolitických vzťahoch, ako aj obavy z interakcií s Ruskom a inými potenciálnymi hrozbami, z neho robí komplikovanú úlohu pre budúcnosť kontinentálnej bezpečnosti a stability.
Dôležité je, aby sa európske krajiny dokázali zamyslieť nad vlastnými obrannými kapacitami a vytvorili realistickú víziu budúcnosti bez závislosti na Spojených štátoch. Apel na zameranie sa na seba a na vlastné potreby obrany je v kontexte akútnych konfliktov v blízkom okolí obzvlášť aktuálny. Bez preukázania schopnosti obrániť sa súčastnými a budúcimi hrozbami, bude Európa čelí veľkým výzvam, ktoré si vyžadujú okamžité a precízne zhodnotenie súčasnej situácie.
