Bratislava je plná nezahojených rán, hovorí režisérka a spisovateľka Grusková a vyberá päť kníh
Režisérka, scenáristka a spisovateľka Anna Grusková sa vo svojej práci zameriava na málo známe osobnosti Bratislavy, predovšetkým na ženy, ktoré formovali jej kultúrnu tvár. V rozhovore hovorí o svojich dojmoch z tohto mesta, o jeho histórii a o výnimočnosti v prostredí, ktoré často prehlbuje jeho negatívne stránky.
V minulom roku vydala publikáciu „Desať jeleňov“, ktorá zobrazuje takmer štyridsať rokov strávených s rodinou v štvrti pod hlavným bratislavským nádražím, pričom opísala premeny tohto priestoru a jeho vplyv na celkové vnímanie mesta.
Grusková vo svojej tvorbe zdôrazňuje, že Bratislava nie je len ihriskom pre politikov a developerov, ale že obsahuje aj históriu a kultúru, ktorá je spätá s osobnosťami žien a ich prínosmi. Vo výbere kníh, ktoré by mali reprezentovať Bratislavu z pohľadu žien, ukazuje rozličné aspekty mestského života a histórie. „Mesto je plné zaujímavých príbehov, ktoré často ostávajú nepovšimnuté,“ tvrdí.
Päť kníh o Bratislave
- Vtedy v Bratislave – Žo Langerová
- Medzi provinciou a metropolou. Obraz Bratislavy v 19. a 20. storočí – Gabriela Dudeková a kol.
- Flanérova košeľa – Jana Beňová
- Kritické vydanie textov Gizely Weyde I a II – Zsófia Kiss-Széman
- Maďarčina v Bratislave – Lucia Molnár Satinská
Grusková vyzdvihuje aj osobné prepojenie s mestom, keď hovorí: „Fascinuje ma jej poloha na hranici troch svetov. Blízkosť Rakúska, Maďarska a Česka vytvára jedinečné kultúrne spojenia.“ Obdivuje aj pamiatky a miesta, ako je mariánska svätyňa na Hlbokej ceste, ktorú považuje za svedectvo multikultúrnosti Bratislavy.
Na druhej strane však kritizuje stiesnené mestské prostredie, kde je preplnenosť áut a znečistenie vzduchu vážnym problémom. „Mesto by malo nasledovať vzor iných európskych miest a zmeniť prax ohľadom dopravy. Existuje mnoho osvedčených postupov, z ktorých môžeme čerpať,“ dodáva Grusková.
Vo svojej práci sa zameriava na odkrývanie skrytých príbehov Bratislavy, ktoré sú často ovplyvnené historickými udalosťami, ako je holokaust. „Mesto je plné nezahojených rán a prieluk, v ktorých hľadám svetlo a ľudí, ktorí ho prinášajú,“ vyjadruje svoj pohľad na súčasný stav mesta.
Grusková si cení prácu okolo domu, v ktorom žila takmer 40 rokov. Ako hovorí, „divokosť, úprimnosť a susedstvo“ sú tri slová, ktoré najlepšie vystihujú toto obdobie. V súčasnosti sa snaží podávať autentické príbehy a cenné postrehy, ktoré prispejú k lepšiemu pochopeniu Bratislavy a jej plagátu vo svete, ktorý sa rýchlo mení.
