Marketing versus realita: Vláde chýbajú sľuby o ochrane detí v Bruseli
V súčasnosti máme v našej spoločnosti naliehavú tému: ochrana detí v digitálnom svete. Kým nielen v domácnostiach, ale aj na politickej úrovni vznikajú vyhlásenia o dôležitosti tejto problematiky, európski poslanci z niektorých koaličných strán majú sklon sa zdržiavať alebo dokonca hlasovať proti potrebným zmenám. Tento nesúlad je znepokojujúci a treba k nemu zaujať stanovisko.
Vláda si konečne uvedomuje potrebu našej digitálnej ochrany, avšak kritický moment nastáva, keď sú zrozumiteľné slová ministrov vyjadrujúce znepokojenie nad digitálnymi hrozbami zastínené konaním europoslancov, ktorí v čase hlasovania o dôležitých pravidlách ochrany detí v online priestore neprehliadajú skutočné nebezpečenstvo. Je to podivuhodný paradox, že medzi tými, ktorí by mali chrániť deti, sa nachádzajú aj politici, ktorí zrejme uprednostňujú populizmus pred skutočnými opatreniami.
V tomto kontexte sa obzvaľujú aj kontroverzné postavy ako europoslankyňa za Smer, ktorej konanie a vzťah k extrémistickým a konšpirátorským názorom naznačuje, že jej priority sa odkláňajú od reálnych riešení. Kým jej strana sa stavia v prospech dezinformátorov, ja ako poslankyňa Progresívneho Slovenska volím cestu faktov a odbornosti. Ochrana detí je prioritou, ktorá nesmie byť ponechaná napospas nezodpovedným hráčom v digitálnom priestore.
Naša aktivita bola posilnená pozvaním významného odborníka Jonathana Haidta, popredného sociálneho psychológa a autora knihy „The Anxious Generation“, ktorý sa zaoberá výzvami, ktorým čelíme v súvislosti so sociálnymi sieťami a ich vplyvom na deti. Spoločne sme sa v Bruseli zamýšľali nad krokmi, ktoré by viedli k bezpečnejšiemu online svetu. Haidtova zásadná myšlienka, že ak by sme sociálne siete založili dnes, mali by byť dostupné až od 18 rokov, je veľmi dôležitá. Dospelí by mali mať zodpovednosť za to, čo deti konzumujú v digitálnom svete, a preto je potrebné nastaviť jasné vekové obmedzenia.
Haidt súčasne upozorňuje na riziko, že mladí ľudia registrovaním na sociálnych sieťach odovzdávajú svoje osobné údaje a čelíť návykovým algoritmom, čo môže mať dlhodobé psychické následky. Rodičia sú často bezradní a neinformovaní o tom, čo ich deti robia online. Príklady výskumov ukazujú, že zníženie doby strávenej na sociálnych sieťach vedie k poklesu symptómov depresie a úzkosti. Je dôležité túto situáciu zohľadniť vo všetkých našich diskusiách a politikách.
Okrem vekových obmedzení je však potrebné zaoberať sa aj komplexnosťou problému. Nedávne prípady, ako sú sexualizované deepfake obrázky vytvorené na platforme Grok, sú jasným varovaním. Dvojmiliónový nával takýchto obrázkov za rekordný čas neúprosne zachádza s dôstojnosťou a bezpečnosťou žien a detí. Je neakceptovateľné, že spoločnosti, ktoré tieto nástroje vytvárajú, prenášajú zodpovednosť na rodičov. V Európskom parlamente musíme prijať zásadné opatrenia, aby bolo jasné, že za takúto prax nenesú zodpovednosť len rodičia, ale aj firmy tvorivé v oblasti technológií a algoritmov.
Z tohto hľadiska je nevyhnutné prijať Zákon o digitálnej spravodlivosti. Ten bude obsahovať pravidlá, ktoré definujú, čo je normou a čo je neprijateľné, vrátane regulácie manipulatívnych praktík, temných vzorcov a návykových algoritmov. Nejde len o ochranu detí, ale aj o zodpovednosť politikov, zaväzujúcich sa k implementácii a dodržiavaniu týchto pravidiel. Musíme chrániť našich najzraniteľnejších rovesníkov a zároveň zabezpečiť, aby firmy, ktoré tvoria technológie, prevzali primeranú zodpovednosť za svoj vplyv na spoločnosť.
