Nedokončený rozhovor s Ottom Šimkom: Mám v sebe zakódované základy dobra
Na sklonku leta sme mali v úmysle zaznamenať sériu rozhovorov s Ottom Šimkom pre Kóšer podcast. Napriek jeho úctyhodným 101 rokom, Otto bol stále zvedavým a aktívnym židovským skautom, partizánom a novinárom, ktorý si zachoval morálny postoj voči životu a svetu okolo seba. Naše stretnutie sa uskutočnilo s cieľom vytvoriť hlboké zamyslenie nad množstvom otázok, ktoré si zaslúžia podrobnejšie preskúmanie.
Diskutovali sme o historických témach, ako je slobodné Československo, ktoré si Šimko stihol užiť, a zároveň o traumatických zážitkoch, ktoré jeho rodina prežila počas holokaustu. Rozprával sa o svojich názory na vieru a emigrovanie, pričom vyjadril, že je ateista a nikdy nechcel odísť do Izraela.
Naše posledné stretnutie sa stalo aj posledným rozhovorom, ktorý sme spolu uskutočnili. Otto Šimko zomrel vo veku 101 rokov, behom noci medzi 9. a 10. februárom, a ponechal za sebou bohatého ducha príbehov, ktoré jeho život formovali.
Hodnotenie vlastného života
Po otázke, na čo najčastejšie spomína, Otto neuviedol konkrétnu epizódu, ale začal celkovým hodnotením svojho života, ktorý vnímal ako „fifty-fifty“. Rozprával o dozrievajúcom detstve počas prvej republiky, ktorá mu poskytla šťastie v stabilnom rodinnom prostredí. Na tento pozitívny čas spomínal s láskou a súcitom, pričom súčasne pôsobil ako svedok dramatických zmien, ktoré nastali, keď mu bolo len pätnásť rokov.
Rodinné a historické zázemie
Mit Gou ako osoba, ktorá mala významný vplyv na jeho vnímanie sveta, bol jeho otec, aktívny člen sociálnej demokracie, s ktorým sa Otto podieľal na udalostiach ako vojna fašistického Talianska proti Habešu. Tento ťažký kontext mu dodal zmysel pre angažovanosť a zodpovednosť voči svetu okolo neho, a aj v ťažkých časoch sa snažil zachovať si integritu.
Otto Šimko odchádza zo sveta, ale jeho slová a myšlienky naďalej žijú. Ich zachovanie je pre nás všetkých nesmierne dôležité, veď nám pripomínajú, aké hodnoty by sme mali vo svojich životoch nosiť a aké posolstvo musíme odovzdávať ďalším generáciám.
