Keď nevyslovená nedôvera nie je vyslovena dôvera
Volebný rok 2026 prináša na Slovensku vážne otázky týkajúce sa štátneho rozpočtu a jeho vyrovnanosti. Ak vláda zvažuje ignorovať túto povinnosť, Ústavný súd by mal zasiahnuť a vyhlásiť protiústavnosť takéhoto postupu, ako to naznačuje jeho predchádzajúca judikatúra. Ťažiskom problému je dodržiavanie pravidiel rozpočtovej zodpovednosti, ktoré sa na Slovensku transformovali do neprehľadného politického nástroja, prispôsobeného aktuálnym záujmom vládnucej moci.
Prijatie plánovaného štátneho rozpočtu na rok 2026, predtým než sa stanú účinnými nové rozpočtové pravidlá, predstavuje klasický príklad tejto situácie. Tieto opatrenia, miesto toho, aby sa snažili skutočne zlepšiť stavy verejných financií, efektívne obchádzajú povinnosť predložiť vyrovnaný rozpočet. Vláda sa snaží využívať dvojročné výnimky z rozpočtových pravidiel na minimalizáciu svojich záväzkov, čo naznačuje, že ústavný zákon je pre ňu skôr prekážkou ako bezpečnostným mechanizmom.
Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ako aj jeho logika, sú navrhnuté tak, aby zabránili nadmernému zadlžovaniu. Čím väčší je verejný dlh, tým prísnejšie je potrebné zavádzať pravidlá a obmedzenia pre vládu. Ak sa dlh dostane do kritického pásma, vzniká povinnosť konať, ktorá sa už nedá preklenúť politickými rozhodnutiami, ale stáva sa ústavnou otázkou, ktorá sa nedá ignorovať.
Jedna z týchto povinností predpokladá žiadosť o predloženie vyrovnaného štátneho rozpočtu, a to je práve oblasť, kde sú v súčasnosti politické hry znepokojujúce. Výzvy na transparentnosť a zodpovednosť sa vo vysokých politických kruhoch len ťažko presadzujú, pričom sa zakrýva rešpektovanie zákonov a právnych ustanovení. Dôsledky tejto situácie sa môžu ukázať ako veľmi vážne, nielen pre štátne financie, ale aj pre dôveru občanov vo vládne inštitúcie.
Aby sa predišlo predstavám o nedôvere voči existujúcim systémom, je potrebné, aby vláda bola proaktívna a prezentovala konkrétne návrhy, ktoré podporia zodpovedný prístup k hospodáreniu s verejnými financami. Iba tak totiž dokáže občanom ukázať, že aj vo svete nevyslovenej nedôvery existuje priestor na konštruktívnu dôveru a otvorenosť pri správe vecí verejných.
