Nový objav v archíve KSČ: Sovieti priviezli Husákovi rakety s jadrovými hlavicami
Historický dokument, ktorý nedávno objavil Prokop Tomek v pražskom Národnom archíve, odhaľuje utajené schôdzky z konca mája 1983. Prezident Gustáv Husák sa stretol s významnými sovietskymi predstaviteľmi, maršalom Sergejom Achromejevom a prvým námestníkom ministra zahraničných vecí ZSSR Viktorom Malcevom. Počas tohto stretnutia, aj keď sa formulácie zameriavali na „návrhy“ a „vhodnosť dohody“, sa jasne objavila požiadavka na okamžitý súhlas Husáka s rozmiestnením obrovských sovietskych rakiet s jadrovými hlavicami na území Československa.
Tieto rakety, model SS-12 s dĺžkou dvanásť metrov a hmotnosťou takmer desať ton, mali dolet až 900 kilometrov, čo im umožňovalo zasiahnuť západnú Európu. Ich prítomnosť na československom území by však predstavovala značné riziko a zvyšovala by zraniteľnosť krajiny v prípade vojny.
Dokument, ktorý Tomek zverejnil vo svojom článku na webovej stránke Vojenského historického ústavu, poskytuje znepokojivý pohľad na futúr kolem autonomií, ktoré československé vedenie voči Sovietom malo. Kladie otázky ohľadom skutočnosti, že na slovenskom území počas komunistickej éry naozaj existovali jadrové zbrane, a nielen nosiče týchto zbraní.
Pol roka po tajnom rokovaní s Husákom boli rakety skutočne umiestnené v Libave, blízko Olomouca. Zostali pod špeciálnou kontrolou sovietskych vojsk, pričom ich obsluhovali sovietski vojaci, ktorí podliehali priamo Moskve, pričom sa vyhýbali veleniu sovietskych síl pôsobiacich na okupovanom území.
Tieto rakety predstavovali najextrémnejší stupeň vojenskej sily, aký bol na československom území prítomný. V prípade vojenského konfliktu so Západom by boli odpaľované z ukrytých mobilných zariadení umiestnených na ťažkých nákladných automobiloch. Tieto zariadenia by sa rozvinuli z tunelov na určených betonových plochách, aby efektívne odpálili rakety.
Napätie vo vzduchu: Situácia v začiatku osemdesiatych rokov
Začiatkom sedemdesiatych rokov, vyzeralo, akoby napätie medzi Varšavskou zmluvou a NATO malo klesať. V roku 1972 boli podpísané zmluvy znemožňujúce budovať nové raketové odpaľovacie základne pre medzikontinentálne rakety. Avšak už o štyri roky neskôr sa Sovietsky zväz začal presúvať k rozmiestňovaniu nových rakiet, čo ukázalo, že situácia sa opäť stráca do chaosu studenej vojny.
Touto kauzou sa znovu pripomína zložitá atmosféra, ktorá panovala v Československu a celkovo v strednej Európe počas tohto obdobia. Ruské začlenenie nových jadrových zbraní zasialo do diskusií o suverenite a možnostiach československého vedenia, čím naznačilo, že dôvody stabilizačných rokov boli len dočasným fenoménom.
