Ako je to s ekonomickým rastom? Analýza Ivana Mikloša
Ivan Mikloš, bývalý minister financií, sa vo svojej analýze zaoberá významom ekonomického rastu a jeho dopadmi na životnú úroveň a spokojnosť obyvateľstva. Podľa Mikloša ekonomický rast nie je len cieľ sám o sebe, ale nevyhnutná podmienka na dosiahnutie vyššej kvality života a dosiahnutie sociálneho zmieru. Upozorňuje, že stagnácia ekonomiky môže viesť k nárastu rizika konfliktov v spoločnosti.
V minulosti existovalo niekoľko teórií, ktoré spochybňovali význam ekonomického rastu, pričom jedným z najznámejších je Easterlinov paradox. Ten tvrdil, že bohatší jedinci v rámci jedného štátu sú síce šťastnejší, no priemerný rast príjmov celej krajiny nemá automaticky za následok zvýšenie všeobecnej spokojnosti. Táto téza sa stala populárnou najmä v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia.
Avšak od tej doby sa na túto problematiku pozreli aj iní vedci. Dôležitým príspevkom do diskusie je štúdia z roku 2010, ktorú vykonali Daniel W. Sachs a jeho tím. Tí cez analýzu údajov zo 140 krajín preukázali, že Easterlinov paradox nie je presný, a to z troch hlavných dôvodov: po prvé, bohatší ľudia sú v rámci krajiny spokojnejší, po druhé, bohatšie krajiny majú vyššiu priemernú spokojnosť obyvateľstva a po tretie, ekonomický rast vedie k zvýšeniu celkovej spokojnosti v priebehu času.
Tieto zistenia sú v súlade s každodennými skúsenosťami. Mnoho ľudí zastáva názor, že je lepšie byť zdravý a chudobný, no prax ukazuje, že bohatšie krajiny poskytnú svojim obyvateľom lepšie zdravotné služby a vyššiu kvalitu života, čím umožňujú dlhší a šťastnejší život. Takže z hľadiska skutočného blahobytu je rozumnejšie povedať, že je lepšie byť zdravý a bohatý, než žiť chorobne a chudobne.
Mikloš zdôrazňuje, že túžba po lepším životom je pre ľudí prirodzená a nekonečná. Preto je potrebné, aby sa ekonomika rozvíjala a rástla, inak hrozí, že náš sociálny systém sa ocitne v krízovej situácii, čo by mohlo viesť k napätiam a konfliktom.
