Noví zelení nepriatelia Roberta Fica: Green Deal, emisné kvóty a drahá elektrina
Premiér Robert Fico, ktorý vedie stranu Smer, prednedávnom dorazil na neformálny samit EÚ o konkurencieschopnosti, ktorý sa konal v Belgicku. V jeho rétorike zaznievali čoraz častejšie výčitky voči europolitike, pričom verejne prezentoval názory, že zvyšovanie cien energií je najzávažnejší problém, ktorému sa musí venovať pozornosť. Táto jeho rétorika opäť vyvoláva rozporuplnú diskusiu o vzťahu medzi tuzemskou politikou a ekologickými iniciatívami, ako je Green Deal.
Fico sa snaží presadiť politiku, ktorá nevyžaduje zvyšovanie daní, ale namiesto toho hovorí o podpore hospodárskeho rastu, čo sa zdá byť v praxi paradoxné. Realita je však pripravená ukázať úplne iný obraz než ten, ktorý Fico prezentuje. Riešenia v istej oblasti, ktoré by sa zamerali na boj proti korupcii a znižovanie daňového zaťaženia, zatiaľ nie sú v hre a zdá sa, že pomoc bude adresovaná predovšetkým ťažkému priemyslu s vysokou energetickou náročnosťou.
Skôr než o systémovú reformu ide o nový prístup k energetickej pomoci, ktorý sa zameriava na užšie spektrum najväčších podnikov. Medzi nimi sú známe hlinikáreň Slovalco a košický U. S. Steel. Tento nový prístup naznačuje, že podpora sa zameriava na malý kruh vybraných firiem, čo vyvoláva obavy o spravodlivosť a efektívnosť takéhoto zásahu.
Fico opakovane útočí na Brusel a jeho zelené politiky, ktoré považuje za zložitý a nedokonalý nástroj. Mnohí mu dávajú za pravdu, pretože zložitost a nezrozumiteľnosť zelených politík poskytuje ideálny terč pre obvinenia. Rétorika o Green Deal, ako politickej agende, sa zamieňa s prezentovaním klimatickej krízy, ktorá, ako pripomína odborná obec, nie je len politickým nástrojom, ale predovšetkým reakciou na reálne hrozby. Tieto hrozby spôsobujú dopady, ktoré stojí miliardy eur a mení podmienky pre fungovanie ekonomík v EÚ.
Na otázku, či je pre Slovensko väčšou hrozbou cena za dekarbonizáciu alebo účet za klimatické katastrofy, je onou politickou odpoveďou ignorácia. V súčasnosti sa nezdá, že by Fico a jeho vláda mali v pláne zohľadniť ekologické výzvy a zastaviť postupujúcu krízu. Naopak, končia v politike, ktorá riadi rozdelenie našich zdrojov v prospech zopár vyvolených a energicky náročných priemyselných odvetví.
Green Deal má svoje chyby, no zdá sa, že Ficove uhlíkové prázdniny ho neopravia. Ekologické politiky budú naďalej predmetom politického súženia a manipulácie. Na Slovensku sa potreba zmeny a transformácie ekosystémov stretáva s nezáujmom politickej scény a obviňovaním zahraničných inštitúcií. Vznikajú otázky, ktoré si zaslúžia diskusiu: Aký je správny a spravodlivý prístup k zmene, pričom sa musíme krotiť pred krízou, ktorá už dávno nie je hypotetická, ale skutočná?
