Materstvo ako zdroj frustrácie a existenčných kríz
V slovenskej literatúre ožívajú tematiky dysfunkčných rodín a nefungujúcich vzťahov medzi rodičmi a deťmi, manželmi či partnermi. Tento trend sa stále viac zameriava aj na demýtizovanie materstva. Autorky ako Jana Micenková skúmajú obrazy materských rolí, v ktorých sa často objavujú matky, ktoré zlyhávajú vo svojej funkcii alebo ich práve povaha materskej identity vôbec nezaujíma.
Tento fenomén nie je novinkou; jeho korene siahajú už do diel s rovnakou tematikou, akými sú práce Simone de Beauvoir, ktorá v knihe ‘Druhé pohlavie’ z roku 1949 obdarenila ženskú identitu slobodnou vôľou, pomimo biologických determinácií. Rôzni slovenskí autori, medzi ktorými sú Jana Bodnárová, Ivana Dobrakovová, Ivana Gibová a ďalší, sa venovali kresleniu obrazu matiek, ktoré z rôznych dôvodov odchádzajú od svojich detí alebo sa prehlbujú v cykloch manipulácie a agresivity.
Jana Micenková, autorka románov ‘Krv je len voda’ a najnovšej kolekcie ‘Kvety & klobásy’, sa ďalej zaoberá touto problematikou. V ‘Krv je len voda’ predstavuje nefunkčné manželstvo, v ktorom dominancia matky rýdzo kontrastuje s pasívnym otcom. Oba charakteri sú znázornení bez pozlátka empatie, čím Micenková neskrýva realitu kríz a frustrácie, ktoré ženy zažívajú.
Svojou najnovšou knihou ‘Kvety & klobásy’ sa autorka vracia k postavám matiek a manželiek, ktoré zažívajú existenciálne krízy. Tieto postavy sú obklopené každodennými ťažkosťami, ktoré ihneď upozorňujú na tragédiu, ktorá sa v ich životoch môže rozvinúť. Autorka sa nebojí prerozprávať náročné situácie, ktoré privádzajú postavy do kritických momentov, čo odráža aj v poviedke ‘Ideal home design’, kde sa objavujú neverné manželské vzťahy.
Micenková, hoci sa vracia k vedeckým a literárnym prvkom dysfunkcie rodín, v novej podobe prezentuje prax a intuície v zopár krátkych prózach. V nich sú uchopené opakujúce sa motívy, ako sú fázy starostlivosti o domácnosť, hygienické otázky a aspekty sociálnych sietí, ktoré nepochybne zapájajú do diskurzu moderných rodinách.
Materstvo a tehotenstvo sú často zobrazované iba ako šťastné období, no Micenkové romány ukazujú aj ich temnejšiu stránku, v ktorej sa ženám odhaľujú krízy a zlyhania, pre ktoré sa cítia neisto a frustrovane. Tieto príbehy sa stávajú hlasom žien, ktoré sa snažia preniknúť do existenciálnych otázok svojho života, a osvetľujú, že materstvo môže veľmi ľahko viesť do emocionálneho chaosu.
