Kto chce byť, je podľa Fica samovrah. Pravda však je, že zlyhala jeho politika
V súčasnosti sa na Slovensku nachádzame v tragickej situácii v oblasti bývania, akú uznal aj premiér Robert Fico, keď nedávno vyhlásil, že pre kohokoľvek, kto si chce kúpiť byt v Bratislave, je to rovnaké, ako keby sa chcel stať samovrahom. Tieto slová však skrývajú hlboké problémy, ktoré sú dôsledkom nezodpovednej politiky, ktorú Fico a jeho strana Smer presadzovali dlhé roky.
Zatiaľ čo pre bežného človeka sa bývanie stáva nedosiahnuteľným luxusom, pre Fico a jeho rodinu to platí inak. Jeho syn si v Bratislave zakúpil hneď dva byty na prestížnych adresách, a to bez potreby hypotéky. Tento paradox ukazuje, ako desivo sa politická realita líši od každodenného života občanov, ktorí sa snažia vyžiť z vlastných miezd.
Rovnako tak bývalý generálny prokurátor, Ficov spolužiak, vlastní v Bratislave celkovo 18 bytov. Takéto zistenia naznačujú, že zlyhania politiky Smeru sú len začiatkom dlhého zoznamu dôvodov, prečo sú ceny bytov a nájmov na Slovensku astronomicky vysoké. Fico teraz hľadá vinníkov v trhu, pričom zabúda, že to bola jeho vlastná politika, ktorá tento trh tvorila a mala ho regulovať.
Od momentu, keď Fico prevzal moc, cena za štvorcový meter stúpla o neuveriteľných 330 %, a to z pôvodných 973 eur na viac ako 3 262 eur. Ceny nájmov v Prešove, napríklad, vzrástli od roku 2010 o 170 %. Nejde teda len o akúsi náhodu alebo o globálny trend, ale o priame dôsledky systémového zlyhávania štátu pri regulácii trhu s nehnuteľnosťami.
Na Slovensku nám chýba takmer pol milióna bytov. Toto nie je problém, ktorý vznikol zo dňa na deň. Nejde o následok zlyhania trhu, ale o chronické zlyhanie vlád Smeru, ktoré ignorovali potreby obyvateľov a neprijali opatrenia na budovanie dostatočného množstva bytov. Svoje charakteristiky má aj súčasné tempo výstavby – iba približne 17 000 bytov ročne, čo je žalostne málo v porovnaní s potrebami krajiny. Takáto situácia spôsobuje, že dopyt po bývaní prekonáva možnosti ponuky a ceny nehnuteľností rastú ďalej.
V rebríčku dostupnosti bývania sa Košice ocitli na tretej priečke najhorších miest v Európe, ak berieme do úvahy pomer hrubej mzdy a ceny za štvorcový meter. Banská Bystrica sa nachádza na piatom mieste a Bratislava na šiestom. Košičania potrebujú na zakúpenie dvojizbového bytu celých 14 ročných hrubých miezd, zatiaľ čo Londýnčania na to potrebujú menej ako 11.
Nie sú to len predajné ceny, ktoré sú alarmujúce, ale i výška nájmov. S vysokou mierou vlastníctva nehnuteľností na úrovni 90 % sme v Európe unikátom, čo však zabraňuje rozvoju nájomného sektora. Tento sektor je v slovenských podmienkach prakticky zanedbateľný. Podľa údajov zo začiatku roka 2025, nájom v Bratislave zoberie z čistej mzdy až 55 %, v Košiciach 68 % a v Nitre alebo Prešove až 72 %. Astronomické ceny spôsobujú, že mladí si nemôžu dovoliť osamostatniť sa a sú nútení žiť so svojimi rodičmi oveľa dlhšie, ako je to bežné v iných krajinách EU.
Fico neustále vyhlasuje, že bývanie je pre neho prioritou. Avšak jeho konkrétne kroky upozorňujú na presný opak. Pri prepúšťaní osôb na čelo Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania zvolil človeka so zlou povesťou, spojenou s podvodmi v oblasti nehnuteľností. Taktiež postavil na nájomných bytoch nula nielen štátom podporovaných bytov, ale aj vyhlásil reformu stavebného konania, ktorá sa navyše neprijala v správnom načasovaní a len zaparal na úradoch.
Na nedávnej konferencii o nájomnom bývaní sa Fico bezradne pýtal účastníkov, čo by mal robiť so súčasným drahým bývaním, a nevynorila sa žiadna strategická odpoveď. Zdá sa, že sa stal otrokom vlastného systému, ktorý si vytvoril, bez skutočne funkčnej vízie na riešenie súčasného problému. Dnes Fico zrejme nevidí čo má nerobiť a jeho súčasné snahy sú považované skôr za pokusy ako za skutočnú politiku s cieľom pomôcť obyvateľom Slovenska. Uvidíme, ako ďaleko ho zavedú eurofondy, ku ktorým má taký náhle záujem.
