Dovoľme samosprávam vrátiť dôveru v štát
Popularita sivej ekonomiky narastá na Slovensku a s ňou i otázky týkajúce sa transparentnosti a integrity systému. Spoľahlivé expertné odhady tohto trendu zatiaľ chýbajú, no je viac než pravdepodobné, že nárast sa len medziročne pohybuje v miliardových číslach. Tieto javy sú viditeľné nielen v každodenných interakciách, ale aj v prítomnosti a praxiach, ktoré sa stali bežnými – platba „na ruku”, dilemy okolo bločkov či faktúr, a taktiež skrytá frustrácia občanov, ktorí majú pocit, že od štátu dostávajú málo na to, aby dodržiavali jeho pravidlá.
Ťažiskom problému sa javí nielen ekonomický aspekt, ale predovšetkým hlboký pocit nedôvery voči štátu ako inštitúcii. Občania majú dojem, že ich dane sa míňajú na nesprávne ciele, pričom vláda a jej predstavitelia sa naďalej snažia manipulovať verejnú debatu, čím oslabujú dôveru v inštitúcie ako polícia, prokuratúra a súdy. Kolektívne presvedčenie, že Slovensko sa uberá nesprávnym smerom, vyjadruje až sedem z desiatich občanov, čo je alarmujúce číslo, predovšetkým v porovnaní so susednými krajinami v rámci EÚ.
Štátnosť je síce považovaná za samozrejmú, avšak zdravý a funkčný vzťah k štátu je nedosiahnuteľný. Ten sa nedá budovať len na emóciách ako pátos a kultúrne symboly. Historické hrdosti, športové úspechy a národné symboly sú síce dôležité, avšak skutočný základ vzájomnej dôvery vo štát chýba. Neexistuje silná nadstranícka zhoda, ktorá by mohla občanov spojiť v jednotnom cieli. Téma skutočného zjednotenia obyvateľstva, akú zažili hokejisti na olympiáde, sa zdá byť utopistická.
Okrem toho sa v parlamente plánujú zmeny ústavy, ktoré majú predĺžiť funkčné obdobie samospráv z štyroch na päť rokov. Hoci je možné, že dlhšie obdobie by mohlo priniesť väčšie možnosti na realizáciu projektov, podstatný problém samospráv leží inde. Tieto regionálne inštitúcie zabezpečujú až osemdesiat percent verejných služieb, avšak ich postavenie je horšie než u väčšiny našich susedov.
V nedávnej minulosti sme boli svedkami zhoršenia fiškálnych podmienok, keď vláda, pričom opäť porušila svoje predvolebné sľuby, znížila podiel samospráv na dani z príjmov právnických osôb. Rozpočet na rok 2026 bol s najväčšou pravdepodobnosťou nastavený bez predchádzajúcej konzultácie a opäť došlo k manipulácii s predpokladanými daňovými príjmami. Na uprostení situácie sa nepotrebujeme pozerať len na politiku, ale aj na samotný prístup štátu k samosprávam.
Jedným z hlavných krokov k náprave by mohlo byť priznať samosprávam právo veta na legislatívu, ktorá sa týka ich financovania a správy verejných služieb. Samosprávy by mohli mať možnosť vrátiť zákony na preskúmanie do Národnej rady, čím by sa posilnila ich názorová pozícia a ochrana pred nečakanými legislatívnymi zmenami.
Tak táto nová legislatíva by otvorila dvere k obnoveniu dôvery v štát zospodu, kde komunity majú stále schopnosť spolupracovať a starať sa o spoločenskú zodpovednosť, namiesto aby sa nakoniec ocitli v neznámej vode nezáujmu a frustrácie. Na to, aby sa posunuli veci dopredu, je potrebné urobiť komplexné reformy a podporiť otvorený dialóg medzi občanmi a štátnymi predstaviteľmi.
