NEDEĽNÁ NEKÁZEŇ: ZBYTOČNÍCI A PRÍCUCNÍCI V CIRKVI A ŠTÁTE
V kostole, kde som bol svedkom významných liturgických zmien, sa v roku 1969 prenastavil oltár a nový omšový poriadok previazaný s jazykom slovenčiny, ktorý nám stal farár odovzdal na pohľadniciach pred oficiálnym vydaním Spolku sv. Vojtecha, bol pre nás mladých niečím viac než len zmenou. Tento jazykový obrat nielen zafixoval našu príchylnosť k Cirkvi, ale aj stal sa referenčným bodom nádeje v čase, keď bola železná opona medzi nami a zvyškom sveta.
Naši učitelia nás zoznamovali s významom II. vatikánskeho koncilu, pričom sme sa učili o osobnostiach, ktoré napomohli Jánovi XXIII. vyvetrať vzduch cirkevného hradu. Medzi nimi sa nachádza aj Anton Srholec, kňaz vysvätený Pavlom VI., ktorého zrelosť a skúsenosti zo života v lágri mu dali unikátne pohľady na to, čo môže cirkev ponúknuť svojej komunite priamo v atmosfére normalizovaného Československa, poznačeného ruskou okupáciou.
Srholec nemal priamu účasť na koncile, avšak svoje poznatky nadobudol počas dlhodobých pobytov v Turíne a Ríme, kde si osvojil dôležité lekcie o praktickom uplatnení koncilových možností v živote cirkvi. Pozadie jeho hodnôt a postojov vyplývalo z konfrontácie s nespravodlivosťou, ktorú zažil, a listami, ktoré písal s odvahou naprieč železnou oponou.
V súčasnosti sa musíme opäť zamyslieť, ako fungujú tí, ktorí sa s nás zasadzovali za morálne hodnoty a akú úlohu majú plniť vo sfére viery i v štruktúrach našich štátov. Musíme prehodnotiť, čo pre nás znamenajú nielen vzorové osobnosti ako Srholec, ale aj naše bezprostredné okolnosti a prostredie, v ktorých žijeme. Keď sledujeme súčasnú družstevnú politiku a spôsoby, akými sú prijímané rozhodnutia, je na mieste otázka, či sa sme takí, akých si vyžaduje táto doba, alebo sme už iba zbytočníci a prívěšky v systéme.
Nasledujúce kroky si vyžadujú dôkladné zamyslenie nad tým, ako bosonohé Záležitosti pamätáme a zapájame do denného života. Vytvárame si svoj náhľad na svet a on nás ovplyvňuje, avšak v súčasnosti by sme mali hľadať novú perspektívu a prehĺbiť naše vzťahy vo všetkých aspektoch našich životov, či už duchovných, alebo spoločenských.
