Čvarga regresívneho Slovenska
Juraj Buzalka, sociálny antropológ, sa vo svojom komentári zaoberá prenikaním fenoménu politickej pedofílie do slovenského jazyka a kultúry. Upozorňuje, že názvy a označenia, ako sú klamanie, zlodejstvo či farizejstvo, sú v tomto kontexte považované za neslušné. Napriek tomu je podľa neho nevyhnutné pomenovať a kritizovať škodlivé praktiky a správanie, ktoré sú v súčasnosti na Slovensku prítomné.
Autor referuje na interakciu so svojou matkou, ktorá mu vyčítala, že jeho politické názory na sociálnych sieťach narušujú jej predstavu o jeho kultivovanom imidži. Jej výhrady podnietili Buzalku zamyslieť sa nad jazykom a spôsobmi, ktorými komunikujeme na verejnosti, obzvlášť na digitálnych platformách, kde je potrebné voliť výrazy s vyššou emocionálnou váhou.
Podľa neho výraz „ficina“ sa v súčasnosti stal bežným termínom, pričom „čvarga“ sa používa na opis rôznych socioekonomických skupín, ktorých správanie a názory sú v ostrom protiklade k dominantným normám spoločnosti. Nebojí sa použiť aj výrazi ako „pliaga“ alebo „svoloč“, pričom sa odvoláva na prax politického diskurzu, ktorý sa v súčasnosti posunul do sféry vyššej expresivity a emotivity.
Buzalka pripomína, že existujú určité skupiny, ktoré zamieňajú korupčné praktiky s politikou, a tak ich označuje za čvargu – vládu najhorších. Upozorňuje na to, že kakistokracia, ako ju definuje, predstavuje vrchol regresívneho vývoja, ktorého obyvateľmi sú tí, ktorí profitujú z existujúcich systémových nedostatkov a zneužívajú moc vo svoj prospech.
V ďalšej časti článku autor argumentuje, že v komunikácii so spoločnosťou je potrebné akceptovať aj provokatívnejší jazyk, aby sa nevyhnulo šíreniu dôležitých informácií. Uvádza príklady virálnych videí, ktoré ukazujú, ako predstavitelia mocenských štruktúr manipulujú verejnosť. Zameriava sa na potrebu informovanosti a kritického myslenia v dobe, keď sú sociálne siete hlavným kanálom pre politickú komunikáciu.
Na záver svojho hodnotenia Buzalka zdôrazňuje, že od volebného roka 2023 považuje využívanie sociálnych sietí za neoddeliteľnú súčasť politických bojov. Politické naratívy musia byť vyjadrené prostredníctvom reči, ktorá je dostatočne ostro formulovaná, aby oslovila široké spektrum obyvateľstva. Silné slová a emócie môžu iniciovať diskusie a zvrhnúť existujúce normy, čím sa prispieva k ochrane verejného priestoru pred regresívnymi silami.
