Geopolitika môže ruský rozpočet krátkodobo zachrániť
V prípade, že sa konflikt medzi Izraelom a Iránom predĺži a cena ropy Brent sa ustáli na úrovni okolo 100 dolárov za barel, existuje reálna možnosť, že to pozitívne ovplyvní finančnú situáciu ruského štátu. Tento predpoklad nie je iba teoretický, ale vychádza z predchádzajúcich skúseností, kedy ruský rozpočet reagoval na obdobia zvýšených cien ropy. Aj keď ruská exportná ropa Ural sa predáva so zníženým diskontom voči svetovým cenám kvôli sankciám a nákladom spojeným s obchádzanim restrikcií, historicky je známe, že rast ceny Brent vedie k zvýšeniu aj cien ruskej ropy. Ak by sa cena ropy Brent na dlhší čas udržala na úrovni 100 dolárov, ruský rozpočet by mohol benefitiť z nárastu príjmov z ťažobnej dane a exportných poplatkov.
Takýto scenár by pre Kremeľ predstavoval významnú finančnú injekciu, ktorá by mohla prispieť k zlepšeniu rozpočtu, ktorý sa pod tlakom vojenských výdajov a hospodárskej stagnácie stal ohrozený. Po štyroch rokoch vojny sú ruské štátne financie čoraz zraniteľnejšie. Pôvodne bol ruský rozpočet nastavený na vyššie ceny ropy, než aké v skutočnosti panujú. V predošlých mesiacoch sme mohli vidieť pokles cien ruskej ropy Ural v exportných prístavoch, z približne 54 dolárov za barel na jeseň na 40 až 45 dolárov počas zimných mesiacov.
Tento pokles sa nevyhnutne premietol do štátnych financií, pričom rozpočtový deficit dosiahol v roku 2025 približne 63 miliárd dolárov. Očakávalo sa, že sa tento deficit v nasledujúcom roku zníži na 42 miliárd dolárov, avšak prvé mesiace ukazujú, že tento cieľ bude veľmi ťažké dosiahnuť, keďže január priniesol schodok vo výške okolo 19 miliárd dolárov. V reakcii na túto situáciu začala ruská vláda pripravovať krízový plán, ktorý zahrňuje zníženie rozpočtových výdavkov o desať percent, pričom sa to nebude dotýkať armády ani sociálnych programov. Tento krok sa zameriava na obmedzenie projektov, ktoré nie sú pre režim politicky dôležité, čo môže viesť k odloženiu infraštruktúrnych investícií.
Ďalšou výzvou, ktorú ruský štát čelí, je pokles rezerv. Na začiatku vojny v roku 2022 obsahoval Fond národného blahobytu približne 150 miliárd dolárov, no do roku 2026 sa tento objem zmenšil na približne 45 miliárd dolárov. Kremeľ plánuje, že ak sa príjmy z ropy opäť zvýšia, použije časť týchto peňazí na doplnenie fondu a obnovu rezerv, ktoré boli vyčerpané počas vojny.
Ruská ekonomika navyše čelí stagnácii, pričom očakávaný rast HDP v tomto roku sa predpokladá na úrovni okolo 0,8 až 1,1 percenta. Je dôležité poznamenať, že tento rast je väčšinou poháňaný zbrojárskym sektorom, zatiaľ čo civilná ekonomika zažíva pokles. Produkcia mnohých bežných produktov, ako sú automobily, stavebné materiály a spotrebiče, klesá, pričom asi dve tretiny sledovaných priemyselných odvetví vykazujú pokles.
Ruská ekonomika sa tak postupne transformuje na systém, ktorý je orientovaný predovšetkým na vojenské potreby, čím sa neutralizuje stabilita širšieho hospodárskeho systému. Tento vývoj ukazuje, do akej miery geopolitické faktory a ozbrojené konflikty ovplyvňujú ekonomické vyhliadky krajiny a zdôrazňuje dôležitosť cien ropy pre ruské hospodárstvo.
