Otec bol gej a jej dieťa je nebinarne. Režisérka Sophie Hyde priblžuje svoj rodinný život vo filme Nehovoťte mi deda
Austrálska režisérka Sophie Hyde si s jasnosťou pamätá jedno zo zásadných momentov svojho detstva, ktorý utvárni ďalší priebeh jej života. Pri hre na ihrisku, s kamarátkou si rozhodla odhaliť tajomstvo: „Môj otec je gej.“ Tieto slová vníma späť ako akýsi druh coming-outu, ktorý nielenže zasahoval do jej osobnej identity, ale aj nastavil tón pre celú rodinu, ktorá sa viac-menej odlišovala od normatívnych vzorcov spoločnosti.
História homosexuálnych práv v Južnej Austrálii nie je práve optimistická; homosexuality bola zákonom kriminalizovaná až do roku 1975. Jim Hyde, Sophiein otec, sa v súkromí rozhodol odhaliť svoju potláčanú orientáciu v roku 1978, čím šokoval svoju manželku. Napriek tomuto odhaleniu ich spojenie prešlo transformáciou. Po aktivite spojené s vzájomným rešpektom a láskou počas ďalšej dekády, sa postavili čelom očakávaniam od rodiny a priateľov, s ktorými postupne zdieľali túto novú pravdu.
V priebehu 90. rokov, keď sa svet potýkal s epidémou HIV/AIDS, sa Jim Hyde aktívne zapojil do komunít a vládnych štruktúr, kde sa zasadzoval za rovnoprávnosť a dôstojnosť pre LGBTI+ jednotlivcov. Založil dokonca združenie, ktorého cieľom bola podpora osôb postihnutých chorobou AIDS. Tínedžerka Sophie bola s jeho prácou oboznámená, čím zvýraznila kontrast medzi jeho verejnou angažovanosťou a osobnými bolesťami, ktoré zažíval.
Film „Nehovorte mi dedo,” ktorým Sophie Hyde zachytila aspekt svojho rodinného života, vyniká nielen svojou osobnou perspektívou, ale aj zložitou dynamikou rodinných vzťahov. Dielo sa zaoberá nielen jej ocom, ale aj otázkami identity, pohľadom na akceptáciu a širokým spektrum emocionálnych aspektov, s ktorými sa jej rodina počas rokov vyrovnávala. V kontexte rastúcej diskusie o nebinárnej identite sa tento film nevyhýba dôležitým otázkam o normativite, patriarchii a vzoroch, ktoré určujú naše životy.
Tento film, popri osobných spomienkach a vyrovnávaní sa so špecifickými rodinnými dynamikami, ponúka aj hlboké zamyslenie nad témou, aké to je žiť v spoločnosti, ktorá sa často nezameriava na individualitu, ale na presne stanovené normy. Takýto pohľad dáva divákom možnosť zamyslieť sa nad vlastnými predpokladmi o rodine, identite a láske, čím posúva diskusiu o týchto témach na novú úroveň.
