Súdny dvor EÚ opakuje a zdôrazňuje: uznanie rodovej identity je vec dôstojnosti a slobody každého človeka
V súvislosti so zmenou Ústavy Slovenskej republiky sa zdôrazňuje „oslava“ uznania jedine biologicky určeného pohlavia muža a ženy, čo vyvolalo presvedčenie o rozhodujúcej úlohe Ústavného súdu ako ochraniteľa tejto vety zakotvenej v základnom zákone. Avšak táto predstava je len márnou a povrchnou nádejou.
Rovnako ako naša krajina, aj naši bulharskí spojenci v Európskej únii, ktorí podobne ako Maďarsko interpretuje pohlavie striktne v biologickom kontexte, zažívajú cez svoje ústavné súdy právne výzvy. Situácia sa však voči takejto interpretácii posúva. Bulharský najvyšší kasačný súd, po rokoch konania, dospel k rozhodnutiu, že len Súdny dvor EÚ má právomoc rozhodnúť, či ich ústava, vykladajúca pojem „pohlavie“ čisto biologicky, odporuje právu Únie, čím by sa mohla stať prekážkou pri uznávaní rodovej identity v osobných dokladoch.
Rozsudok Súdneho dvora EÚ
Súdny dvor EÚ, v zložený vo svojom päťčlenom senáte, sa bez váhania postavil za práva jednotlivcov. Využitím bohatých predchádzajúcich rozsudkov potvrdil viaceré známe právne závery o zmene rodovej identity a jej dôsledkoch. Súd konštatoval, že právo Európskej únie presadzuje právo na zmenu údajov o pohlaví v dokladoch konkrétnych občanov, ktorí exerciujú svoje právo na voľný pohyb popri zákonoch svojich členských štátov.
V prípade, ak členský štát nechce porušovať záväzky vyplývajúce zo zakladajúcich zmlúv, musí administratívne vykonávať zmeny osobných údajov v súlade s touto direkívou. Viaceré upozornenia boli v tejto súvislosti vznesené, no Súdny dvor sa k nim jasne postavil.
Otázka jurisdikcie členských štátov
Je nepopierateľné, že úprava osobného stavu (rodovej identity) patrí do právomocí členských štátov. Avšak pri vykonávaní tejto právomoci musí každý členský štát dodržiavať právo Únie. Rozdiel medzi skutočnou rodovou identitou jednotlivca a údajmi o pohlaví v jeho dokladoch teda jednoznačne bráni výkonu jeho práva na voľný pohyb, čo môže viesť k ťažkostiam či nejasnostiam pri overovaní identity, najmä v situáciách, ako sú cezhraničné cesty alebo zamestnanie.
Členský štát je teda povinný podľa práva Únie vydať svojim štátnym príslušníkom doklady potvrdzujúce ich identitu, vrátane rodovej identity, v súlade so zákonnými predpismi, aby sa predišlo zložitým situáciám, ktoré by mohli vzniknúť v súvislosti s chybami v dokladoch.
