Slovo k vojne s kultúrou
V súčasnej dobe sa slovenská kultúra ocitla v náročnej situácii, ktorú vytvorila moc, ktorá sa zdá byť viac zameraná na ničenie ako na ochranu našej národnej identity. Predseda Asociácie spisovateľov Slovenska Peter Juščák vo svojej úvahe zdôrazňuje strach aktuálnej vlády z dôrazných a obsahových slov. Je zrejmé, že mocní potrebujú prázdne frázy a bezobsažné sľuby, aby zakryli vlastnícke ambície a petície bez obsahu, ktoré ponúkajú len nejasnú víziu budúcnosti.
Slovensko, krajina s dramatickou a zložitou históriou, sa historicky považuje za zraniteľnú. Kým slová ako národ, vlasť, tradície a rodina vyvolávajú u väčšiny z nás pocity hrdosti a pocty, niektorí politici ich zneužívajú. Manipulujú s nimi ako s prázdnymi nádobami; spomínajú národ, ale myslia na svoje politické strany a ich majetky. Táto dynamika len posilňuje vnímanie umelcov a spisovateľov ako nevyhnutných súčastí tejto debaty.
Umelci, ako autor sám seba chápe, by nemali len čarovať so slovami ako sú národ a vlasť, pretože obsah týchto pojmov tvoria svojou prácou. Je jasné, že nie je potrebné opakovať vznešené slová, keď za nimi nestojí skutočný obsah. Naopak, umelci vedia, že kultúra a umenie sú dostatočne silné na to, aby dokázali odolávať politikom, ktorí ich používajú na skrytie vlastných záujmov.
Jarný útok na umelcov a kultúru v roku 2026, ktorý sa dal predpokladať, jasne ukazuje, že súčasná moc spočíva na prázdnej a manipulatívnej rétorike. Snaží sa zaútočiť na umenie a kultúru s cieľom zastrašiť tých, ktorí sú pripravení voči nim vystúpiť. Je potrebné, aby sa umelci spojili a postavili sa proti takýmto praktikám, pretože práve oni sú strážcami slov a kultúrnych významov, ktoré vláda v súčasnosti ignoruje.
