Obeť, alebo spolupáchateľka? Nový pohľad na dynamiku násilia
Ženy žijúce v násilných vzťahoch čelí neustálemu tlaku okolností, ktoré sú zložitější než by sa na prvý pohľad zdalo. Počas obdobia, keď sa cítia bezmocné a ovládané, môžu sa ich reakcie a činy zdať ako súčasť ich vlastného násilia. Sylvia Gancárová, vedúca nitrianskeho intervenčného centra Slniečko, ktorý sa zaoberá pomocou obetiam násilia, ukazuje, ako traumatizácia ovplyvňuje správanie ľudí, najmä žien, v týchto turbulentných situáciách.
Gancárová, ktorá má skúsenosti ako bývalá policajná vyšetrovateľka, sa sústreďuje na to, ako násilie v partnerských vzťahoch môže viesť k prekrývaniu rolí obete a páchateľa. „Ženy často nevidia, ako ich správanie vplýva na ich deti. Nevedia si uvedomiť, že ich pasivita voči násiliu, ktoré spácha ich partner, je súčasťou taktiky na prežitie,“ zdôrazňuje. Takáto dynamika, v ktorej sa dostávajú do konfliktu potreby prežiť a ochrany detí, vytvára zvláštnu situáciu, kedy sa z obete môže v určitých momentoch stať páchateľka.
V rozhovore sa Gancárová zameriava aj na konkrétny prípad Nadi Marcinkovej, ktorá bola spájaná s Jeffreyom Epsteinom. „Nemôžeme sa pýtať obetí, prečo neodišli, bez toho, aby sme porozumeli komplexnosti ich situácie. Každý prípad je jedinečný a vyžaduje si dôkladné posúdenie okolností, kedy od pasivity k aktívnemu podielu na trestnej činnosti môže byť tenká hranica,“ hovorí Gancárová.
Nakoľko sa však situácia Marcinkovej týka otázky obete versus spolupáchateľky? Ak bola zneužívaná, zákon ju môže až do určitého bodu považovať za obeť. Avšak vo chvíli, keď sa dostala z Epsteinovho vplyvu a využila výhody, ktoré jej tento vzťah poskytoval, ťažko určiť, či je skutočne obetou. „Na presné definovanie rolí je dôležité poznať podrobnosti a kontext týkajúci sa každej konkrétnej situácie. Obete sa často angážujú do spolupráce, ale bez súhlasu ich rozhodnutí nemôžeme jednoducho zaradiť do jednej kategórie,” uvádza Gancárová.
Prípadové štúdie, ktoré Gancárová zaznamenala vo svojom intervenčnom centre, ukazujú, že ženy sa v situáciách násilia nielen cítia bezmocné, ale sa aj snažia zabezpečiť mier v domácnosti za každú cenu. často za cenu svojho vlastného duševného zdravia a pohody. „Mnoho žien popisuje, ako sa snažia udržať ticho, kedykoľvek je muž nervózny, pretože sa obávajú jeho reakcie,“ dodáva.
Gancárová konštatuje, že objasnenie rolí v prípadoch násilia je pre zvládanie týchto situácií zásadné. Musíme sa učiť nielen odoberať zo situácie násilia, ale aj vnímať ženy ako komplexné bytosti, ktoré sa dokážu prispôsobiť svojmu okoliu. Iba tak môžeme správne posúdiť ich správanie a poskytnúť im potrebnú pomoc na ich ceste k uzdraveniu.
