Úzkosť z plánovaného sťahovania za manželom do zahraničia
Žena sa ocitla v emocionálnej kríze, keď jej manžel, ktorý už niekoľko mesiacov pracuje v inej krajine EÚ, očakáva, že sa k nemu v blízkej budúcnosti pripojí. Vzťah, ktorý prebieha na diaľku, je pre ňu náročný, no zatiaľ sa dá zvládať aj vďaka vzájomným víkendovým stretnutiam. Avšak keď si manžel našiel stabilné bývanie a v práci dosahuje úspechy, tlak na jej rozhodovanie narastá.
Na začiatku sa spolu dohodli, že ak sa manželovi v novej krajine podarí usadiť a získať dlhodobú prácu, ona sa presťahuje. Keďže pracuje z domu, z pohľadu zamestnania by to nemal byť problém. Doposiaľ sa však nezačlenili do spoločného života, čo jej začína spôsobovať stres a úzkosť. Opustenie jej domova, známych a miest, kde sa cíti komfortne, ju desí. Rozhodnutie o presťahovaní sa začína stávať pre ňu skutočne zložitým procesom.
Často sa zamýšľa nad tým, či sú jej obavy presne dané zmenou, ktorá je pred ňou, alebo či ide o vnútorný signál, ktorý ukazuje, že si túto situáciu vlastne neželá. Na jednej strane si uvedomuje, že oddelenosť od manžela nie je možná do nekonečna a chýba jej v každodenných momentoch. Na druhej strane však predstava o živote v cudzine, s novým jazykom a prostredím, vyvoláva pocity odporu a strachu.
Je pre ňu ťažké hľadať slová, ktorými by svojmu manželovi oznámila, že zvažuje, či presťahovanie je pre ňu skutočne to, čo chce. Takéto správanie si častokrát podvedome ospravedlňuje strachom z neznáma a prirodzenou reakciou na zmeny, s ktorými sa život vyžaduje. Hoci by mal prestup do nového prostredia trvať dvoma rokmi, emocionalita a obavy zo straty miesta, kde má svoje zázemie, ju čoraz viac privádzajú do takzvanej psychológie rozhodovania, kde je váhacím dvoma silnými pocitmi.
Predstava presťahovania za manželom a začínania života nanovo vyvoláva zložitú dynamiku medzi želaním byť s partnerom a potrebou bezpečného prostredia. Jej manžel zachytil znaky tejto úzkosti, no jeho pozitívny pohľad na situáciu ju zas z časti frustruje. Pre ňu je dôležité nájsť odpovede na otázky, ktoré si kladie. Potrebuje porozumieť, či sú jej pocity výlučne reakciou na zmenu alebo náznakom vnútornej odolnosti voči situáciám, ktoré si len ťažko predstavuje, že prežije.
