Spojené štáty nemôžu vyhrať, pretože nebojujú za nič
Vojna, ako ju poznáme, si vyžaduje nie len vojenské zručnosti, ale predovšetkým jasne definovaný cieľ. Ako tvrdí Timothy Snyder, americký historik, ak neexistuje logika, začínajúca národným záujmom, úspech na bojisku zostáva len ilúziou. Prečo? Pretože víťazstvo vyžaduje efektívny plán s presne stanoveným cieľom, čo súvisí s národnými záujmami, politikou a stratégiou.
Analýza plánovania vojny sa opiera o šesť základných krokov: od národného záujmu cez vytvorenie politiky, stratégie a taktiky, až po konkrétne operácie a schopnosti. Definovanie národného záujmu musí zahŕňať bezpečnosť a prežitie národa. Politika, ktorá z toho vyplýva, musí byť pragmatická a realistická, pričom vojna, ako ju chápe Carl von Clausewitz, je v konečnom dôsledku politikou presadenou silou.
Taktika vzniká ako odpoveď na strategické plány. Zohľadňuje konkrétne akcie na bojisku, zatiaľ čo operácie predstavujú špecifické úlohy, ktoré podporujú širšie strategické ciele. Konečné schopnosti sú kombináciou ľudských a technických zdrojov, potrebných na dosiahnutie želaných výsledkov v okolnostiach, ktoré nie sú predvídateľné.
Vo vojne proti Iránu americké sily nepredvádzajú konkrétne národné záujmy, ale skôr ukazujú svoje vojenské schopnosti. Na to, aby sa v tejto vojne dosiahlo víťazstvo, je potrebné, aby sa každá úroveň plánovania vrátila k základnému predpokladu národného záujmu. V súčasnosti však prevláda rozmar, skôr než jasný plán. Tento chaos v pokračujúcich operáciách ilustruje aj spôsob, akým sú v médiách podávané informácie, často myslené na efekt a nie na hlboké porozumenie situácii.
Preto, ak vo vojne chýbajú národné záujmy a vízie, zostáva iba prázdna ambícia vykonať akcie, ktoré síce demonštrujú moc, ale postrádajú hlboký strategický zmysel. USA sa do vojen dostávajú len vtedy, keď existuje možnosť preukázať svoje schopnosti. Ale bez presne definovaného cieľa je skutočne nemožné dosiahnuť trvalé víťazstvo alebo zmenu na miestach konfliktov.
Logika vojen učí, že plánovanie nie je len o potenciálnych schopnostiach, ale o dôvodoch a cieľoch, za ktorými stojí národ. V tejto súvislosti sa objavuje otázka: Čo presne chcú Spojené štáty dosiahnuť v Irane, keď vojna postráda jasný a zmysluplný cieľ? Bez odpovede na túto otázku sa zdá, že vojna je len zdrojom ďalších konfliktov, pred ktorými sa USA nemôžu vyhnúť.
Vojna ako prostriedok dosahovania politických cieľov sa môže ľahko zvrhnúť na vojnu bez konca, ak národný záujem zostane len prázdnym slovným spojením a nie podstatou akcií, ktoré majú dôjsť k úspešnému vyvrcholeniu konfliktu. Pokiaľ sa problém rieši iba prostredníctvom vojenskej sily bez jasného politického vymedzenia, nemusí byť možné dosiahnuť málo želané výsledky.
