Mal som s ňou krásny život, hovorí deväťdesiatnik, ktorý sa stará o manželku s Alzheimerovou chorobou
Juraj Silvan a jeho manželka Eva prežili spoločne takmer šesť desaťročí, no súčasnosť ich zráža do ťažkej reality: Eva bojuje s Alzheimerovou chorobou. V Bratislave, na Kramároch, si medzi štvorými stenami svojho bytu prežívajú spomienky na dni, keď sa všetko zdalo jednoduché a šťastné. Juraj objíma svoju „Evičku“, pričom si pre seba stále zachoval lásku k jej osobe, aj keď ona sa pomaly vytráca do svojej vlastnej dimenzie.
Ich príbeh sa začal v Paríži v roku 1964, kde sa obaja, mladí a plní nádeje, zoznámili na poznávacom zájazde. Mladý lekár Juraj, mal len malý vak na chrbte a videl Evu, si už vtedy rozumnú a milú mladú ženu, ako nosí ťažký kufor. Jej vzdelanosť a príťažlivý úsmev ho ihneď zaujali. Počas tohto výletu ich spojila choroba, keď Juraj musel byť hospitalizovaný, no aj v nemocnici si písali a ich vzťah sa prehlboval.
O ich svadbe, ktorá sa konala 15. januára 1966, sa rodičia oboch strán súhlasne vyjadrili, pričom Juraj spomína na ťažkosti, ktoré ich na ceste k manželstvu sprevádzali. „Musel som o ňu veľmi bojovať,” hovorí Juraj. „Evička už mala predtým vzťahy, ale my sme si našli cestu k sebe.“ Po rokoch plných šťastia, výchovu detí a spoločných cieľov, dnes čelí ich rodina novej výzve – s Alzheimerovou chorobou, ktorá zmenila každodenný život na nepoznanie.
Juraj, aj keď sa blíži k deväťdesiatke, sa rozhodol, že nenechá Evu samú, ani napriek svojim vlastným zdravotným problémom. Ich dcéra, Denisa Silvanová, sa snaží zabezpečiť potrebnú opatrovateľskú službu, aby mohol Juraj zostať s manželkou doma. „Mal som s ňou veľmi krásny život,“ uvádza na dôvažok. Spomína, ako sa snaží pre ňu stále byť oporou a prítomný, aj keď mnohé situácie sú pre neho ťažké.
V rozhovore Juraj popisuje, ako si svoje dni organizuje, snažiac sa o rozdávanie lásky a podpory svojej manželke, aj keď rozprávanie o starých časoch sa stáva čoraz zriedkavejším. Jurajov optimizmus, aj v týchto ťažkých časoch, je obdivuhodný. Jeho lásku k Eve cítiť, i keď ich týkajúce útrapy sú nevypovedateľné.
Takéto príbehy, ako je ten Jud raha Silvana, sú nielen o smútení za stratou, ale aj o odvahe a súcite. Ukazujú, ako láska prekonáva aj najťažšie obdobia. Aj keď ich životný príbeh dostal tragický rys, láska medzi Jurajom a Evou zostáva silná a nezlomná, čo je pre mnohých inšpiráciou a povzbudením. Tento deväťdesiatnik s hrdosťou hovorí: „Môj život s ňou bol nádherný a stále verím, že ju môžem milovať aj naďalej.”
