Zuzana Kronerová: Akoby sa do televízie vrátili staré časy policajného štátu
Herečka Zuzana Kronerová, známa svojou bezprostrednosťou a zapálením pre umenie, sa rozhodla ukončiť svoju dlhoročnú spoluprácu s verejnoprávnou televíziou STVR. Jej pohnútky sú jasné a plné rozhodnosti. „Je neslušnosť a drzosť hovoriť umelcom, čo môžu a čo nemôžu. Aj my sme občania tejto krajiny,“ vyjadrila sa s vážnosťou v nedávnom rozhovore, v ktorom vysvetľuje, prečo sa cítí byť nútená konať.
Spomienky na začiatky
Kronerová vo svojich spomienkach preniesla poslucháčov do čias, keď sa kročila na scénu rozhlasu. „Pamätám si, ako som dostala obrovskú trému, keď som nahrávala svoju prvú rozhlasovú hru. Bolo to v čase, keď som bola ešte študentkou, a mala som pocit, že sa mi úplne nedarí,” hovorí s nostalgiou. Pán režisér, ktorého meno však nezverejnila, bol na ňu prísny, čo v nej vyvolalo obavy, že už nikdy viac nedostane šancu.
Láska k rozhlasu, ako zdôraznila, je však silná. „Práca v rozhlase je jedinečná, pretože všetko, čo tvoríme, musíme prenášať len prostredníctvom našich hlasov. Je to výnimočné umenie, ktoré umožňuje kresliť obrazy a situácie bez vizuálnych podnetov.” Najradšej má prácu s deťmi — čítanie rozprávok jej dáva zmysel a napĺňa ju šťastím.
Práca pod tlakom
Napriek láskyplným spomienkam na rozhlas, v televízii pociťovala tlak. „Pracovala som dlhé hodiny, často s obrovskými dávkami stresu. Zážitky z mojich každodenných pracovných dní sú plné zhonu, keď som musela skákať z jedného projektu na druhý, pričom som sa snažila splniť očakávania režisérov a kolegov. Ráno skúška v rozhlase, poobede v divadle a večer nakrúcanie v televízii — takto vyzeral môj život.”
Atmosféra za kamerami
Kronerová opísala aj atmosféru, ktorá panovala v rozhlase a televízii počas jej začiatkov. „Bol to tím, ktorý sa vzájomne dopĺňal. Režiséri boli skutočne nároční, čo nás motivovalo k dosahovaniu výnimočných výkonov.“ I keď veľmi oceňuje, čo sa od nich naučila, teraz má pocit, že nová vlna prístupov a obmedzení, ktoré sú im navrhované, narúša podstatu ich umenia.
Barbarské zásahy do kultúry
Kronerová kritizuje súčasné kroky ministerstva kultúry, ktoré považuje za barbarské a zasahujúce do slobody umelcov v ich vyjadrení. „Vrátili sme sa do čias, keď sa umelci museli podriadiť prísnym normám a očakávaniam, aj keď sa to môže zdať ako krok späť. Týmto spôsobom sa zabíja kreativita a individuálny prejav, ktorý je v umení taký dôležitý.“
Na záver so žiary v očiach odkazuje svojim kolegom: „Naša práca nie je len zamestnanie, ale poslanie. Musíme bojovať za svoju slobodu a právo na výnimočnosť, inak sa ocitneme v stagnácii.” V tomto rozhovore sa Zuzana Kronerová odvážne postavila voči aktuálnym trendom v kultúrnom priestore a ukazuje, že hlas umelca by mal byť vypočutý a cenený.
