Prvý Slovák v Nórskej akadémii vied: Jozef Bátora o vede bez hierarchií
Jozef Bátora, renomovaný politológ a profesor na Katedre politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, sa stal prvým Slovákom, ktorý bol zvolený za člena Nórskej akadémie vied. Tato akadémia, riadená nórskym kráľom, má špecifické podmienky na prijatie nových členov. Nomináciu musí predložiť traja existujúci členovia, ktorí taktiež musia uviesť dôvody, prečo si myslia, že daná osoba prispela k rozvoju svojej vedeckej disciplíny. Členstvo je doživotné, a ako Bátora uvádza, ide skôr o prestížny klub než o inštitúciu zameranú na výskum.
Bátora, ktorý absolvoval štúdium politológie v Nórsku, si pochvaľuje absenciu hierarchií v nórskej vede. „Vhere je naozaj otvorená kultúra, kde si môžete poslať svoju štúdiu aj tým najväčším osobnostiam vo vede. Ak máte dobrý nápad, dostanete sa k zaujímavým diskusiám a spätnej väzbe,“ hovorí. Pripomína, že rovnostárske tradície v Nórsku sú zakorenené v histórii, kde počas morovej epidémie zomrela takmer celá aristokracia. To prispelo k vzniku spoločnosti, ktorá si cení rovnosť a otvorenosť vo vzťahoch — aspekty, ktoré sa odrážajú aj v spôsobe, akým si vedci navzájom poskytujú podporu a výmenu poznatkov.
Podmienky a prínosy členstva
V Nórskej akadémii vied je vstup podmienený prísnym hodnotením prínosu nového člena v jeho oblasti. Každý kandidát musí preukázať zásadný prínos pre vedu a slúžiť ako inšpirácia pre ostatných. Bátora je presvedčený, že jeho dlhodobý výskum v oblasti politických inštitúcií a ich zmien, najmä v súvislosti s vojenskými spoločnosťami a privatizáciou vojenstva, mu pomohol získať túto prestížnu nomináciu. Tento nový pojem „premiestňovanie inštitúcií“, ktorý vyvinul, ukazuje, ako sa vojensky právne a politické inštitúcie vyvíjajú v súčasnom kontexte.
Nórsko a Slovensko: porovnanie akademických praxí
V diskusii sa Bátora dotkol aj porovnania platových a pracovných podmienok medzi Slovenskom a Nórskom. Aj keď sa situácia pomaly zlepšuje, platy slovenských vedcov sú stále nižšie ako tie nórske. Bátora tvrdí, že významným nedostatkom v slovenskom prostredí je aj nedostatok investícií do vedy a výskumu, pričom Nórsko sa snaží do roku 2030 dosiahnuť investície vo výške tri percentá HDP. Tento prístup ukazuje, ako Nórsko chápe dôležitosť a potrebu rozvoja vedy pre svoj globálny vplyv.
Dôležitá je aj medzinárodná spolupráca, ktorú Bátora zažil počas svojej doktorandskej práce v Nórsku. Ocenil, že mladí vedci musia ísť na prestížne zahraničné univerzity, čo posilňuje ich medzinárodné väzby a prínos v oblasti vedy. „Nórsko je otvorené voči verejným a zahraničným vedcom, čo z nich robí úspešných hráčov na globálnom poli,“ dodáva Bátora.
Ktoré výzvy pred nami stoja?
Napriek pokroku sa slovenská veda stále snaží dohaňať západné štandardy. Bátora zmieňuje potrebu zasadiť sa za zlepšenie podmienok pre zahraničné talenty na Slovensku, ako aj aktiváciu anglického jazyka v akademických a administratívnych praktikách. Zatiaľ čo Nórsko má pre zahraničných vedcov nastavené podmienky na prácu prakticky v angličtine, Slovensko zaostáva v zohľadnení jazykových preferencií a administratívnych požiadaviek.
Bátora sa domnieva, že Slovensko má potenciál byť atraktívnym miestom pre vedcov, ak sa zlepšia podmienky na univerzitách a podpora pre výskumné projekty. „Bez finančnej podpory a zlepšenia prístupu sa však ťažko očakáva, že zahraniční vedci budú chcieť dlhodobo zostať,“ uzatvára svoj pohľad na výzvy, ktoré pred slovenskou akademickou scénou stoja.
