Bolestivé a komplikované témy nezmiznú, ak o nich budeme mlčať
V nedávnom rozhovore so študentkou žurnalistiky sa objavila otázka, či by sa médiá mali vyhýbať informovaniu o duševnom zdraví a samovraždách, keďže ide o citlivé a často tabuizované problematiky. Odpoveď na túto dilemu je veľmi relevantná aj v kontexte mnohých ďalších tém, ktoré sú v našej spoločnosti považované za ťažké na diskusiu.
Zistenia spoluzakladateľky projektu Dôstojná menštruácia, Natálie Blahovej, ukazujú, že až štvrtina populácie Slovenska sa zdráha rozprávať o menštruácii. Mnohí ju považujú za tak intímnu tému, že by sa o nej nemalo hovoriť. Avšak, toto prirodzené biologické funkcie sa týkajú polovice obyvateľstva, pričom mlčanie o týchto otázkach môže mať vážne následky na mladé dievčatá, ktoré prichádzajú do kontaktu so svojou menstruáciou poprvýkrát. Predstavte si, ako sa môže 10-ročné dievča cítiť, ak sa o takýchto veciach nikde nehovorí.
Ak človek prežíva niečo, o čom sa verejnosť odmieta rozprávať, cíti sa izolovane a osamelo. Má pocit, že niečo nie je v poriadku, pretože jeho život je preniknutý okolnosťami, o ktorých sa radšej mlčí. Mlčanie nie je riešením a táto situácia sa vzťahuje nielen na menštráciu, ale aj na pocity, ktoré prežívajú jednotlivci kvôli duševným ťažkostiam, sociálnemu vylúčeniu alebo finančnej kríze, čo ich môže viesť k myšlienkam na samovraždu. Sme povinní sa naučiť hovoríť aj o nepríjemných a komplikovaných veciach, pretože inak sa všetci vo viere, že sme sami, budeme cítiť ešte viac osamelo.
Aktuálne trendy v oblasti duševného zdravia
V oblasti duševného zdravia sa objavujú špecifické trendy, ktoré sú dôležité na pochopenie. Deti a mladí dospelí vyžadujú, aby ich dospelí chránili pred nevhodným alebo šikanóznym obsahom na sociálnych sieťach. Tínedžerka zo Slovenska si myslí, že do dvanástich či trinástich rokov by deti nemali mať prístup k sociálnym médiám, pretože ich to negatívne ovplyvňuje. Podľa prieskumu organizácie IP-čko, mladí ľudia majú obavy, že nesprávna a nevhodná aktivita na sociálnych platformách môže mať vážne dôsledky na ich psychológiu.
Okrem toho sa rozširuje aj fenomén kozmetikorexie, psychologickej poruchy, ktorá zasahuje do života jednotlivca a ovplyvňuje jeho vnímanie seba samého. Moderátorka Barbara Jagušák v jednom z podcastov odporúča zdroje, ako sú knihy, seriály a podcasty, ktoré sa zaoberajú rodičovstvom a duševným zdravím, aby pomohli rozšíriť povedomie o týchto dôležitých témach.
Môžeme si klásť otázku, ako sa vyrovnať so všetkými týmito výzvami a akú úlohu zohráva výchova a komunikácia v našich životoch. Je kritické zaoberať sa aj otázkami, ktoré sa zdajú byť tabú, pretože len tak môžeme vytvoriť spoločnosť, kde sa každý cíti ako súčasť a nie ako osamelý vo svojej bolesti.
