Až keď Meryl Streep mala 56, pochopila, akú má hodnotu
Keď sa pred dvadsiatimi rokmi zišli pred kamerami hviezdy Meryl Streep, Anne Hathaway a Emily Blunt, filmový svet bol úplne iný. V tej dobe síce trh s lesklými časopismi pre ženy zažíval zlaté časy, ale predstaviť si, že film so ženami v hlavných úlohách by mohol byť masovým hitom, sa zdalo byť nepravdepodobné. Kritici sa vo svojich recenziách na snímku „Diabol nosí Pradu” z roku 2006 zhodli, že ide o priemernú romantickú komédiu. Avšak diváčky a diváci mali iný názor – film sa stal skutočným popkultúrnym fenoménom.
Prvá ponuka na pokračovanie sa objavila už o tri roky neskôr, no až dvadsať rokov po uvedení prvého filmu sa pôvodný tím rozhodol pre „dvojku“. Tento krok sa ukázal ako správny, pretože „Diabol nosí Pradu 2“ priniesol kombináciu nostalgie s novými výzvami, ktorým čelili hlavné postavy, pričom Stanley Tucci ako Nigel dodal svojmu charakteru novú dynamiku.
Pokračovanie nemusí dosiahnuť kultový status ako jeho predchodca z nultých rokov, pretože mu chýba prekvapenie, ktoré zasiahlo divákov pôvodného filmu. Avšak dokáže udržať správnu rovnováhu medzi nostalgiou a realitou, pričom ukazuje, ako sa svet a jeho postavy vyvinuli. Mnoho divákov ocení tento návrat známych postáv a subtílny posun v naratíve, ktorý reflektuje moderné hodnoty a ohľad na profesionálny a osobný život žien.
„Až keď som mala 56, uvedomila som si, akú hodnotu mám, a vedela som, že to bude hit,“ vyjadruje Streep svoju pocity, aké ponímanie hodnoty a úspech môže mať za posledné dve desaťrocia. Je to silné vyhlásenie, ktoré ukazuje na rast a odhodlanie žien uspieť v priemysle, ktorý sa často snažil ich hlasy cenzurovať.
Takže, aj keď „Diabol nosí Pradu 2“ nemusí prekonať hranice svojho predchodcu, ponúka dôstojný pohľad na postavy, ktoré tak mnoho divákov zbožňuje, a ponúka osviežujúcu perspektívu na prechádzajúce a súčasné ťažkosti, ktoré ženy v profesijnom svete zažívajú.
