Rôzny meter na politikov: Prečo niektorým prechádza všetko, iných kritizujú za každú drobnosť?
Pri sledovaní slovenskej politickej scény sa zdá, že medzi politikmi existujú dva odlišné svety. Na jednej strane sú tí, ktorí sa ťažkých obvinení a škandálov nezľaknú, sú ako z teflónu – kauzy po nich iba stečú. Môžu mať na krku trestné stíhanie, konzumovať alkohol vo verejných priestoroch, či mať početné rodinné pomery, a predsa zostávajú na očiach verejnosti bez výraznejších následkov. Na druhej strane sú politici, ktorí sú neúprosne súdení, akonáhle urobia aj najmenší prešľap. Takýto zásadný rozdiel v posudzovaní medzi jednotlivými politikmi je zjavný v prípade lídera opozície Michala Šimečku a už spomenutého Andreja Danka.
Voliči Progresívneho Slovenska patrí k náročne a vzdelanejším podporovateľom, ktorí od svojich reprezentantov očakávajú bezchybný výkon. Ako uviedol Ivan Mikloš, títo voliči dokážu haprovu chybami, sporami alebo kauzami, či už ide o nepríjemné vyjadrenia alebo akékoľvek sporné situácie. Zatiaľ čo voliči Smeru alebo SNS sa k svojim lídrom stavajú s väčšou toleranciou, voliči menších a vzdelanejších strán žiadajú perfekcionizmus.
Tento rozpor vyplýva z historického a psychologického pozadia slovenského voličstva. Voliči Smeru, za ktoré vedúci predstavitelia už roky obhajujú skandály, majú inú kultúru hodnotenia. Vysokoškolsky vzdelaní voliči Progresívneho Slovenska, naopak, oveľa rýchlejšie a prísnejšie reagujú na akékoľvek nedostatky svojich politikov. Ten istý meter, ktorý používajú „moralizujúci“ voliči, keď zhodnocujú politické jednanie, nedokážu preniesť ani na svoje vlastné preferencie.
Naše skúsenosti so školskými rokmi nám ukazujú, že sme si všetci prešli situáciami, keď sme sa cítili nespravodlivo braní do zodpovednosti. Predstavte si triedu a jedného študenta, ktorý vždy dostáva menej prísne známkovanie, zatiaľ čo iní sú penalizovaní za drobnosti. Tento vnútorný pocit nespravodlivosti nám ostáva v pamäti a premieta sa aj do relácie s politikmi.
Nie je spravodlivé, aby sme rovnako posudzovali politikov bez väčšej snahy o pochopenie širších súvislostí a voličských preferencií. Skúmanie týchto faktorov v kontexte Progresívneho Slovenska a jeho voličov predpokladá obsiahlejšiu analýzu, ktorá ide hlbšie do psychológií voličov a ich vzťahu k politike.
Ak chceme nájsť odpoveď na otázku z titulku článku, musíme sa snažiť o komplexný pohľad. Rozdiely v posudzovaní politikov sú dôsledkom nielen základných morálnych žití, ale aj rôznych sociálnych a ekonomických pozadí, ktoré ovplyvňujú, ako sa voliči k svojim predstaviteľom stavajú. To, čo pre jedného prechádza ako banalita, môže byť pre iného závažným prehreškom, a to napriek podobnosťam v skutočnostiach jednotlivých situácií.
