Útočník zo Spišskej Starej Vsi: Pohladenie na psychológiu činu
Samuel S., mladý muž zo Spišskej Starej Vsi, sa ocitol na lavici obžalovaných pre obzvlášť závažný zločin – úkladnú vraždu. Znalci však tvrdia, že jeho činy neboli premyslené, ale skôr vyústili do impulzívneho a emocionálne ladeného rozhodnutia. V januári 2025, v čase svojich 18 rokov, Samuel ubodal na smrť zástupkyňu riaditeľky Márie Semančíkovej a vážne zranil dve spolužiačky, Alenu a Barboru. Tento incident sa stal pre jeho okolie šokujúcim a zasial strach do života pôvodne pokojných školských chodieb.
Dôvod, prečo sa Samuel rozhodol k takému extrémnemu činu, sa zdá byť psychologicky zložitý. Samuel pred útokom mal pocit, že je nespravodlivo potrestaný. Zástupkyňa riaditeľky a jeho spolužiačky, ktoré tiež viedli k jeho presunu na dištančnú výučbu, sa stali terčmi jeho hnevu a frustrácie. Tento presun znášal veľmi ťažko, čo naznačuje, že hneď po útoku bol vojitý emocionálny stav, ktorý viedol k jeho pôvodnému rozhodnutiu vyhľadať zástupkyňu riaditeľky.
Psychiater Ivan André, ktorý vypovedal pred súdom, poukazuje na fakt, že Samuel nekonal s predchádzajúcim úmyslom spáchať vraždu. „Prvý útok bol spontánny, zatiaľ čo druhý nastal pod vplyvom alkoholu,“ vysvetľoval André, pričom sa snažil prerozprávať psychológiu mladíka. Samuel podľa jeho slov nosil nôž bežne a neprišiel do školy s plánom zabíjať. Znalec skúmal agóniu a nezrelosť jedinca, ktorý sa ocitol vo svete plného tlaku a nesplnených očakávaní.
Súvislosti medzi jeho emocionálnym prežitím a následnými činmi naznačujú, že motivácia za útokmi christ v zamotanej psychológii. André sa domnieva, že Samuelovo konanie odráža slabú reguláciu emócií a narušené vzťahy s okolím. Keď sa Samuel dostal do stavu vzrušenia, cítil sa ohrozený a bezmocný. Toto vyvolalo v ňom pocity hnevu, ktoré sa premietli do násilného konania. Jeho psychológia sa akoby zúžila na bod, v ktorom sa nevidel iná možnosť než agresívny útok.
Samotné konanie sebavedome nie je možné považovať za pripravený a rozmyslený čin, ale skôr za vrchol nezvládnutej frustrácie a zlomeného ducha. Samuelova situácia vyvoláva otázky o duševnom zdraví a podpore mládeže, ktorá čelí podtlaku a nemožnosti vyrovnať sa so stresom.
Správa o útoku a jeho pozadí je stále čerstvou ranou pre komunitu. Jednoduché zadelovanie viny na Samuelovu osobu nie je odpoveďou. Dôležité je zamyslieť sa nad všeobecným duševným zdravím, ktoré môže mať zásadný vplyv na osudy jednotlivcov a spoločnosti ako celku. Uvádza to aj psychiater: „Nielen víťazstvá, ale aj pády sa dajú predvídať, ak sa nezanedbáva psychológia.”
